Návrhy opozičných poslancov v parlamente neprešli

Slovenské občianstvo v súčasnosti strácajú ľudia prijatím cudzieho na základe zákona o štátnom občianstve. Ním prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD) reagovala na maďarský zákon, ktorý uľahčuje udeľovanie maďarského občianstva spolu s volebným právom.
      

Matovičovci chceli slovenský zákon zmeniť tak, aby ľudia, ktorí majú reálne väzby na iný štát, mohli získať späť slovenský pas a mať tak občianstvo aj slovenské, aj cudzie. "Predkladaný návrh zákona umožňuje získať späť štátne občianstvo SR tým občanom, ktorí napriek existujúcim reálnym väzbám na iný štát občianstvo SR stratili v dôsledku nadobudnutia štátneho občianstva iného štátu v období od 17. júla 2010 do 31. decembra 2014," píšu v dôvodovej správe.
      

Novela mala zároveň stanoviť viacero podmienok, po splnení ktorých, aj po nadobudnutí štátneho občianstva iného štátu, štátny občan SR už nestratil slovenský pas. Návrh zákona tiež riešil odpustenie platenia správnych poplatkov pri opätovnom získaní štátneho občianstva SR osobami, ktoré stratili občianstvo SR v období od 17. júla 2010 do 31. decembra 2014.

Zmrazenie platov až do hospodárenia bez deficitu neprešlo

Platy ústavných činiteľov sa nebudú zmrazovať až do obdobia, kým Slovensko bude hospodáriť bez deficitu. Plénum dnes nepodporilo návrh OĽaNO, ktorým chceli zaviesť takéto pravidlo. Platy ústavných činiteľov pre budúci rok už boli na tejto schôdzi opätovne zmrazené, nebola však daná podmienka týkajúca sa hospodárenia štátu.
      

Poslanci OĽaNO sú však presvedčení, že konsolidačné opatrenia by mali "v prvom rade znášať osoby zodpovedné za hospodárenie a riadenie štátu, čiže ústavní činitelia".

Vekové obmedzenie na prácu vo verejnej správe sa zavádzať nebude

Vekové obmedzenie pre prácu vo verejnej správe sa zavádzať nebude. Plénum dnes nepodporilo novelu zákona o štátnej službe od Miroslava Kadúca (OĽaNO), ktorý chcel stanoviť vekový limit na 63 rokov. Tvrdil totiž, že to tak funguje v tretine členských štátov EÚ.
      

Dovŕšením veku 63 rokov sa mal skončiť pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, a to priamo zo zákona. Návrh sa týkal výlučne verejnej správy, nie súkromnoprávnych vzťahov, kde by štát podľa Kadúca spravidla zasahovať nemal. Poslanec to označil za systémové a ústavne konformné riešenie, ktoré pomôže zvýšiť zamestnanosť nielen mladých ľudí či absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ale aj bežných ľudí bez práce. "Hovoríme o niekoľkých tisícoch nezamestnaných. Navyše, obmedzí sa súbežné poberanie platu aj dôchodku, pričom znížením nezamestnanosti sa samovoľne znížia aj výdavky štátu na nezamestnaných občanov," tvrdil Kadúc.
      

On sám vyjadril presvedčenie, že je zbytočným plytvaním, ak vláda dotuje zamestnanecké miesta miliónmi eur a pritom má riešenie priamo pod nosom. "Podľa môjho názoru je pokrytecké, ak jediným dôvodom neprijatia takejto úpravy má byť strata voličov, ktorí poberajú dôchodky, a ktorých si vláda takto de facto kupuje," uviedol.
      

Podľa neho je v súčasnosti veľká skupina osôb vykonávajúcich svoju činnosť vo verejnej správe, ktorá je v dôchodkovom veku a súčasne okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. Kadúcova novela však nemala zasiahnuť ľudí vo verejnej správe, ktorí majú veľmi nízky dôchodok. Dotknúť sa mala sa len tých, ktorí poberajú dôchodok aspoň na úrovni 1,5 násobku sumy životného minima.

Pracujúci dôchodcovia nebudú mať nárok na nezdaniteľnú časť z príjmu

Seniori, ktorí si popri poberaní starobného dôchodku privyrábajú, naďalej nebudú mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR za SaS Peter Osuský totiž neuspel zo svojím návrhom zákona o dani z príjmov.
      

Osuský bol presvedčený, že zavedením takéhoto opatrenia by si dôchodcovia znížili daňové zaťaženie, a tým zvýšili plat, ktorý za prácu poberajú. "Každý iný, kto pracuje pre spoločnosť a odvádza z toho príjmu dane, má právo uplatňovať si nezdaniteľnú časť základu dane," zdôvodnil Osuský.
      

Samotné dôchodky sú však na Slovensku oslobodené od daní, čo Osuský považuje za absolútne správne. Na dôchodok sa totiž díva ako na niečo, čo si človek za 40 rokov práce zaslúži a odpracoval si ho.

Simon neuspel s návrhom, aby sa DPH znížila na 19 %

Daň z pridanej hodnoty (DPH) neklesne na 19 % a nezníži sa ani pri všetkých potravinách na 10 %. Naďalej tak zostane na úrovni 20 %. Opozičný poslanec za stranu Most-Híd Zsolt Simon totiž neuspel dnes v parlamente so svojím návrhom zákona o DPH.
      

Ako uviedol Simon, tento návrh na rokovanie Národnej rady (NR) SR predložil po tom, čo sa vláda Roberta Fica rozhodla ponechať sadzbu DPH na úrovni 20 %. V júli tohto roka totiž parlament schválil pozmeňujúci návrh k novele zákona o DPH, ktorým sa zo zákona vypustila podmienka, že DPH klesne na 19 %, ak deficit verejných financií Slovenska bude pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
      

Zníženie DPH z úrovne 20 % na 19 % by podľa Simona spôsobilo pokles príjmov do rozpočtu vo výške 220 miliónov eur. "Výpadok príjmov z DPH u potravín sa však vynahradí tým, že naši občania ich nepôjdu v takej miere nakupovať do Rakúska, Česka, či Poľska, ale budú ich nakupovať na území Slovenska," spresnil. Slovensko má sadzbu DPH na potravinách podľa jeho slov jednu z najvyšších v Európskej únii.
      

"Sme presvedčení, že občania sa už dosť podieľali na znižovaní deficitu verejnej správy. Ďalší deficit sa má znižovať hlavne šetrením vlády. Považujeme za neprípustné, aby vláda rozhadzovala peniaze daňových poplatníkov a zároveň plnila vrecká svojich sponzorov," poznamenal Simon.
      

Opozičný zákonodarca neuspel ani so svojím druhým návrhom, a to s novelou zákona o investičnej pomoci. V tejto právnej norme navrhoval, aby o všetkých investičných stimuloch rozhodovala vláda SR, nielen minister hospodárstva. Ďalej malo byť poskytnutie stimulu podmienené vytvorením nových pracovných miest.

Hmotná zodpovednosť funkcionárov za škody štátu sa zavádzať nebude

Hmotná zodpovednosť verejných funkcionárov za škodu spôsobenú štátu sa zavádzať nebude. Plénum dnes nepodporilo návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, ktorý tentoraz predložili poslanci OĽaNO.
      

Ak by Obyčajní uspeli, tak každý verejný činiteľ by musel od nového roku pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom štátu či samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Ak by to porušil s vedomím, že svojim konaním môže spôsobiť štátu škodu, ale spoliehal sa, že sa tak nestane, za výsledok svojej práce by sa zodpovedal. Ak by sa na škode podieľalo viacero aktérov, zodpovednosť by niesol ten činiteľ, ktorý vykonal rozhodujúci právny úkon.
      

V procese uplatňovania náhrady škody mal konať generálny prokurátor, pričom nevyhnutným titulom na uplatnenie nároku malo byť právoplatné rozhodnutie súdu či kontrolného orgánu o tom, že verejný činiteľ porušil svoje povinnosti. Generálny prokurátor mal konať v tejto veci ex offo a v mene štátu. Informácie o vzniku škody by mohol získať aj od Najvyššieho kontrolného úradu SR.
      

Základná idea návrhu OĽaNO pochádzala z anglo-amerického konceptu žaloby "qui tam", ktorej podstata spočíva v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac zametená pod koberec. "Počas dvoch dekád existencie SR bola aj naša verejnosť svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť," upozorňovali Obyčajní.

Predmanželské zmluvy sa zavádzať nebudú

Predmanželské zmluvy sa do slovenského právneho poriadku nevrátia. Poslanci SaS Jana Kiššová a Ľubomír Galko dnes nepresadili novelu Občianskeho zákonníka, ktorou sa chceli vrátiť k tomuto inštitútu umožňujúcemu snúbencom alebo manželom slobodne vylúčiť, zrušiť, založiť alebo presne stanoviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.
      

Liberáli pripomínali, že uhorské obyčajové právo, platné na území Slovenska až do roku 1951, rovnako ako rakúsky Všeobecný zákonník občiansky, platný v tom istom čase v českej časti Československej republiky, pripúšťali možnosť manželov zmluvne upraviť svoje majetkové pomery odchylne od zákona.
      

Ak by novela z dielne SaS prešla, manželia by sa mohli formou notárskej zápisnice dohodnúť, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo sa zúži, rozšíri, zruší, založí, alebo vznikne až ku dňu zániku manželstva. Rovnakou formou mali snúbenci získať možnosť dohodnúť sa, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) sa pre prípad uzavretia manželstva zúži, rozšíri, nevznikne vôbec, alebo vznikne až ku dňu zániku manželstva.
     

Kiššová a Galko teda chceli zaviesť obdobnú možnosť na uzatvorenie dohôd o zúžení a rozšírení BSM medzi snúbencami s rovnakými právnymi účinkami, ako je tomu pri manželoch.

Zámer zjednotiť podmienky pôsobenia liečebných pedagógov neprešiel

Úsilie Ivana Uhliarika (KDH) Zjednotiť podmienky pôsobenia liečebných pedagógov a psychológov pracujúcich mimo rezortu zdravotníctva (napr. v rezorte školstva, v sociálnych zariadeniach) neprešla. Plénum dnes nepodporilo návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne exministra zdravotníctva, ktorý chcel dosiahnuť sprístupnenie ďalšieho vzdelávania rozvinutého v rezorte zdravotníctva aj liečebným pedagógom a psychológom pracujúcim v zariadeniach rezortov školstva a práce, sociálnych vecí a rodiny.
      

Uhliarik tiež navrhoval uznať na účely ďalšieho vzdelávania ich odbornú prax nadobudnutú v ktoromkoľvek z rezortov, ak mala povahu poskytovania liečebnopedagogickej a psychologickej starostlivosti porovnateľnú s poskytovaním liečebnopedagogickej a psychologickej starostlivosti v rezorte zdravotníctva.
      

Opozičný poslanec tvrdil, že rezort zdravotníctva na Slovensku disponuje prepracovaným systémom ďalšieho vzdelávania pre zdravotníckych pracovníkov založenom na pevných základoch 60-ročnej histórie prípravy špecialistov pre preventívno-liečebnú starostlivosť o pacientov. V tomto systéme sa podľa jeho slov vzdelávajú nielen zdravotnícki pracovníci rezortu zdravotníctva, ale aj rezortu obrany, vnútra a spravodlivosti.
      

"V období posledných desiatich rokov sa v ňom dosť významne rozvinula aj odborná báza pre poskytovanie kvalitného ďalšieho vzdelávania určeného pre liečebných pedagógov a psychológov, ktorá je zatiaľ prístupná len liečebným pedagógom a psychológom pracujúcim v rezorte zdravotníctva," 

Obec nebude musieť do troch dní rozhodnúť o zákaze kultúrneho podujatia

Obec nebude musieť do troch dní od doručenie oznámenia o konaní verejného kultúrneho podujatia rozhodnúť, či ho povolí, alebo zakáže. Rozhodnutie nebude musieť zverejňovať na úradnej tabuli ani na webe. Poslanci Národnej rady SR totiž odmietli novelu zákona o verejných kultúrnych podujatiach z dielne Petra Osuského (SaS).
      

Opozičný poslanec navrhoval lehoty na doručenie oznámenia o zákaze podujatia, ako aj povinnosť zverejniť ho na webe obce a úradnej tabuli. Chcel rozšíriť tiež dôvody zákazu podujatí. "A to o skutočnosť, že sa na rovnakom mieste a v rovnakom čase koná iné verejné kultúrne podujatie, zhromaždenie alebo športové podujatie. Tento dôvod doteraz medzi dôvodmi zákazu podujatí absentoval," uviedol Osuský.
      

Súčasný zákon podľa Osuského nedostatočne chráni práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb pri organizovaní kultúrnych podujatí. To chcel poslanec napraviť.

Zmäkčenie pravidla prospechu pri prijímaní na stredné školy neprešlo

Pravidlá pre prijímanie na stredné školy sa zatiaľ zmäkčovať nebudú. Plénum dnes nepodporilo návrh novely školského zákona od KDH, ktoré chcelo umožniť prijať na strednú školu aj žiaka s horším priemerom známok, než určuje zákon.
      

To, že súčasné kritériá nie sú v poriadku, povedal aj Ústavný súd SR. V uznesení rozhodol, že ustanovenia súčasného zákona o výchove a vzdelávaní, ktoré zavádzajú priemer známok ako kritérium pre prijatie na strednú školu s maturitou, sú v rozpore s ústavou. Politikom teraz plynie šesťmesačná lehota, aby legislatívu opravili. KDH teda chcelo odstrániť tvrdosť zákona, ktorá neumožní žiakovi študovať na strednej škole, ak nedosiahol požadovaný priemer známok.
      

Podľa súčasného zákona žiak, ktorý dosiahne priemer horší ako 2,0 z predmetov, ktoré nie sú výchovné, nemôže študovať na gymnáziu a bilingválnom gymnáziu. A žiak, ktorý dosiahne priemer horší ako 2,75 z predmetov, ktoré nie sú výchovné, nemôže študovať na strednej odbornej škole program úplného stredného odborného vzdelávania.
      

Túto podmienku považujú kresťanskí demokrati za príliš tvrdú. "V praxi to znamená, že žiak, ktorý prejavuje i mimoriadny talent v iných predmetoch, bude mať znemožnené stredoškolské vzdelanie s maturitou," uviedlo KDH.  

Upozorňuje zároveň, že nevyhovujúci priemer však nemusí byť zapríčinený zlými vedomosťami a neschopnosťou žiaka. "Môže byť zapríčinený aj napríklad dlhodobou zdravotnou indispozíciou, pričom žiak je schopný preukázať pri komisionálnej skúške, že učivo dobehol a má podstatne lepšie vedomosti," vysvetľuje KDH, ktoré navrhuje tvrdosť zákona zmäkčiť.

Zamietli prilby pre deti na zjazdovkách

Deti do 15 rokov nebudú musieť pri lyžovaní na lyžiarskej trati povinne používať ochrannú prilbu. V novele zákona o Horskej záchrannej službe to navrhovali poslanci Národnej rady SR za Most-Híd Gábor Gál a Árpád Érsek, parlament dnes ich návrh neschválil. Opoziční poslanci tak chceli zvýšiť bezpečnosť lyžiarov a ochranu ich zdravia a životov.

Gál a Érsek pripomínajú, že v porovnaní s minulosťou sa podmienky na lyžovanie na lyžiarskych tratiach zmenili. S rastúcim počtom návštevníkov lyžiarskych tratí sa znižuje aj ich vek a so zimným športom začínajú už malé deti. Okrem toho sa čoraz častejšie lyžuje na technickom snehu. Zmena podmienok spôsobila nárast kolízií a pádov, pri ktorých dochádza k vážnym zdravotným úrazom a najmä poraneniam hlavy. Poslanci za Most-Híd preto považujú za nevyhnutné korigovať správanie sa osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati a platný zákon doplniť o povinnosti týchto osôb na lyžiarskej trati. Lyžiari by sa na trati podľa návrhu mali správať tak, aby neohrozili zdravie alebo život seba a iných a aby nespôsobili škodu. Lyžiari by mali dodržiavať pravidlá správania sa na lyžiarskej trati vydané prevádzkovateľom lyžiarskej trate. Za nosenie prilieb detí do 15 rokov by zodpovedali ich rodičia.