Návrh zákona o pozemkoch prišiel podľa hnutia OĽaNO neskoro

Poslanci hnutia preto pripravujú pozmeňujúce návrhy, ktoré predložia na májovej schôdzi parlamentu. "V deň, keď vláda odsúhlasila návrh zákona a jeho prejednanie v zrýchlenom konaní, sme vládnych poslancov vyzvali, aby zvolali mimoriadnu schôdzu na schválenie zákona, aby začal platiť s účinnosťou od prvého mája, kedy končí moratórium na odpredaj pôdy zahraničným osobám," poznamenal poslanec Martin Fecko.

O návrhu zákona bude parlament diskutovať na májovej schôdzi, pričom jeho účinnosť sa predpokladá od prvého júna. "Tým pádom vzniká časové vákuum medzi koncom moratória a začiatkom účinnosti tohto zákona. Otázka je, či bol zámer vytvoriť tento mesačný priestor na prevod pôdy do rúk zahraničných majiteľov bez akýchkoľvek obmedzení," konštatoval Fecko. Zároveň dodal, že hnutie bude žiadať Úrad geodézie, kartografie a katastra SR o informácie, koľko prevodov pozemkov sa uskutočnilo pred účinnosťou zákona, a koľko z nich bolo na zahraničné osoby. 

Podľa poslanca Igora Hraška navrhovaný zákon nevyčerpal všetky možnosti ochrany pôdy, ktoré sú v ostatných členských krajinách EÚ už zadefinované v legislatíve. "Po nadobudnutí vlastníctva nezaväzuje vlastníka využívať pôdu na poľnohospodársku produkciu. Máme síce zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ale nefunguje tu účinná kontrola jeho dodržiavania. Zákon tiež nechráni lesnú pôdu, čo je 40 % územia Slovenska. Mimo vlastníctva štátu je približne 1,2 mil. hektárov týmto zákonom neriešených, " upozornil. Ako ďalej dodal, zákon neuvažuje s predkupným právom obce alebo štátu ako napríklad v Maďarsku, Francúzsku alebo Slovinsku. "Tiež nechápem, prečo zákon viaže kúpu poľnohospodárskej pôdy odbornou spôsobilosťou," konštatoval Hraško, podľa ktorého sa tak vytvára absurdná situácia, kedy pôdu u nás ľahšie kúpi zahraničný farmár ako náš občan, ktorý doteraz nepodnikal v poľnohospodárstve.