Našli sa aj vo veľkom dave

Môže to byť preto...
Má na to vplyv toľko viditeľného aj neviditeľného, že sa to zrátať nedá. Brániť môže niečo hlboko zakorenené v duši, niečo, čo sa nedá nahmatať, a preto sa s tým ťažko bojuje. Stáť v ceste môže okolnosť, ktorá nečakane udrie ako bič. A niekedy je tou prekážkou veliký dav, v ktorom sa zdá, že nie je šanca osloviť toho správneho. Veď je tam tak veľa tvárí, tak veľa mien, až je v tom neporiadok.

Boh má ale pripravený nielen dav, ale ponúka natiahnutú dlaň, aby sa v ňom nestratilo. Toto je príbeh priateľstva silného a odolného, takého, čo sa zrodilo vďaka milosti Boha.

Domáca škola
Jonathan vyrastal ako syn pocestného kazateľa. Jeho otec mal široké pole pôsobnosti, slúžil naprieč krajinou a vysielal aj televízny program s povzbudzujúcim posolstvom. Preto sa kazateľ aj jeho manželka zhodli na tom, že Jonathan sa bude vzdelávať inak, a že nebude navštevovať školu. Nedalo by sa to zvládať, vzhľadom na častý presun rodiny z mesta do mesta.

Bála sa
Nadišiel však čas, aby Jonathan okúsil, aké je to sedieť v lavici, a aké to je počúvať výklad cudzej učiteľky. Mal nastúpiť do vyššieho stupňa vzdelávania a ako sa očakávalo, zmena bola sprevádzaná viacerými otáznikmi. Aj jeho mama si robila starosti. Nájde si tam priateľov? A nedostane sa do takého kolektívu, v ktorom nebude nič dobré?

Pri jednej príležitosti sa spoznala s inou ženou, vzájomne sa predstavili. "Môj syn Jonathan bude študovať na tejto škole. Chcela by som, aby si našiel skutočných priateľov," zdôverila sa kazateľova manželka. "Aj môj syn Charlie tam bude študovať. Mohli by sa spojiť." Kazateľova manželka nemohla byť šťastnejšia. Zariadilo sa to naozaj predivne a priam cítila, ako ju opúšťa nepokoj.

Prvý deň
Jonathan teda vstúpil do budovy školy. Len čo prekročil prah a ocitol sa v dave spolužiakov, zmocnil sa ho zmätok. Nie je možné, aby takto našiel toho chlapca, o ktorom mu vravela matka. Bude sa musieť uspokojiť s tým, že sa posadí a počká si, ako to dopadne. Predieral sa miestnosťou a konečne si vybral stoličku. Posadil sa a zahľadel sa doľava. Zbadal chlapca, a keď sa mu lepšie prizrel, všimol si aj zošit. Na obale bolo napísané meno Charlie.

"Ahoj, ja som Jonathan. Moja mama mi o tebe povedala," prihovoril sa mu. "Ahoj, Ja som Charlie. Mne o tebe rozprávala zasa tá moja mama." Zasmiali sa a okamžite sa vytvorilo priateľstvo. Začiatok štúdia prekonávali spoločne, a rozhodli sa, že rovnako to bude aj pri konci. Budú jeden druhému stáť po boku. Tak to totiž je, keď trvá od Boha dané priateľstvo.

Boh poskytne cestu, aby človeka postrčil do cieľa. Boh zariadi nezariaditeľné, len aby preukázal lásku. Boh je tvorca priateľstiev a pracuje na tom, aby do života priviedol toho, kto tam byť má. Pre Jonathana je vždy nejaký Charlie.