BRATISLAVA - Už v najbližších zhruba desiatich rokoch by sa mohlo ukázať, či existujú známky života na Jupiterovom mesiaci Európa. Práve toto teleso, ktoré je len o málo menšie ako náš Mesiac a je celé pokryté hrubou vrstvou ľadu, je podľa vedcov v rámci našej Slnečnej sústavy jedným z najpravdepodobnejších hostiteľov mimozemského života.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) plánuje čoskoro vyzvať vedcov z celého sveta, aby mu predložili návrhy, ktoré by mohli prispieť k úspešnému zvládnutiu oboch pripravovaných misií k Európe. Prvá, nazvaná Europe Clipper, je naplánovaná predbežne na rok 2020 a malo by ísť len o oblet Európy. Súčasťou druhej, ktorá sa uskutoční o niekoľko rokov neskôr, má byť aj pristátie modulu na mesiaci a získanie vzoriek z jeho povrchu.
"Možnosť umiestniť na povrch tohto záhadného ľadového mesiaca pristávací modul, dotknúť sa ho a preskúmať svet, ktorý by mohol oplývať životom, je v samom centre misie na Európu," cituje britská BBC predstaviteľa NASA Thomasa Zurbuchena.
Podrobnosti misií zatiaľ nie sú schválené, ale podľa predbežných plánov, prezentovaných už v minulom roku, by na Jupiterovom mesiaci mal pristáť modul s pomocou systému Sky Crane, použitom aj pre rover Curiosity, ktorý pristál v roku 2012 na Marse. NASA chce ale ešte tentoraz pripraviť opatrenia, ktoré by mali minimalizovať kontamináciu povrchu Európy raketovým palivom.
Na povrchu Európy sa nachádza niekoľkokilometrová vrstva ľadu a je predpoklad, že pod ňou by mal byť tekutý oceán, ktorý by mohol obsahovať viac vody ako všetky oceány na Zemi dokopy.
Modul vyslaný NASA by mal vykonať najmenej 10-centimetrový vrt do ľadovej pokrývky mesiaca. Nie je však isté, či sa mu to podarí. O povrchu Európy totiž toho zatiaľ nie je veľa známe a je možné, že bude zmrznutý natoľko, že aj tie najdokonalejšie možné prístroje zlyhajú. Teplota na povrchu mesiaca sa totiž pohybuje v rozmedzí mínus 140 a mínus 220 stupňov Celzia.
Vedci sa domnievajú, že by oceán na Európe mohol skrývať podobné formy života, aké sa nachádzajú na dne pozemských oceánov. Je istá pravdepodobnosť, že stopy týchto životných foriem by sa v priebehu desiatok tisícov rokov mohli dostať v zlomkových koncentráciách aj na ľadový povrch mesiaca v podobe takzvaných diapírov, teda častíc, ktoré sa vďaka svojej menšej hustote voči okoliu postupom vekov pohybujú smerom na povrch telesa.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies