Najväčšie vodné dielo na Slovensku je Oravská priehrada

Orava na severe Slovenska bola oddávna sužovaná záplavami rovnomennej rieky. Prvý projekt na prehradenie pochádza z roku 1830. Práce na vodnom diele Orava sa však začali až v 20. storočí. Na prelome 30. a 40. rokov minulého storočia začala v hospodárstve krajiny zaujímať popredné miesto elektrifikácia. Navyše sa objavila ďalšia okolnosť, ktorou bolo obmedzenie dodávok uhlia z Česka po vyhlásení autonómie Slovenska a vytvorení Slovenského štátu. Preto nemohla zostať nevyužitá taká výhodná možnosť, ako v mieste sústredenia hydroenergetického potenciálu rieky Oravy vybudovať energetický zdroj. Projekt architekta Pavla Andríka sa začal uskutočňovať 24. júla 1941. Pri výstavbe náročného diela sa vynorili technické problémy, ktoré súviseli s geologickou stavbou podložia. Vyriešila ich konštrukcia priehradného telesa, keď v miestach najväčších očakávaných vztlakov boli vybudované 20 metrov dlhé a šesť metrov hrubé "predložené" betónové bloky, čím tlak vody nad nimi prispieval k stabilite priehradného múru a k zabráneniu posunu jeho jednotlivých blokov. Prevádzka na priehrade bola spustená v roku 1954. Po jej napustení ostali pod vodnou hladinou obce Slanica, Osada, Oravské Hámre, Ľavkov, Ústie nad Oravou a dve tretiny Námestova, preto v Námestove nie je historické centrum. Nad hladinou Oravskej priehrady ostalo návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. V interiéri kostola je od roku 1973 expozícia zbierok Oravskej galérie.

Hlavnou funkciou vodného diela Orava je akumulácia vody na zlepšenie prietokov a zadržanie špičiek povodňových prietokov. Vodné dielo Tvrdošín funguje ako vyrovnávacia nádrž vodnej elektrárne Orava. Priehradný múr sa nachádza tesne pod bývalým sútokom Čiernej a Bielej Oravy. V tomto mieste sa údolie rieky Orava zo šírky asi 3,5 km nad obcou Ústie zužovalo až na šírku asi 125 m. Keď sa krajina spamätala zo zásahu ľudských rúk, stalo sa okolie Oravskej priehrady vyhľadávaným rekreačným miestom. V roku 1979 bolo územie Hornej Oravy s priehradou vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) a Oravská priehrada bola zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí (Ramsar wetlands). Komplexná revízia vodného diela Orava pri úplnom vypustení nádrže sa uskutočnila 1. apríla až 30. septembra 1990. V roku 1999 bol na území CHKO vybudovaný náučný chodník, ktorého cieľom je sprístupnenie informácií o prírodných hodnotách Oravskej priehrady a aktivizovanie návštevníkov priehrady k zvýšenému záujmu o ochranu prírody v tejto oblasti.