Najničivejším prírodným živlom bolo vlani krupobitie

To spôsobilo vyše polovicu všetkých nahlásených škôd. Tento živel pritom najviac vyčíňal v Prešovskom kraji. Vyplýva to zo štatistík poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, ktoré na tlačovej besede v Prešove predstavil riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Jozef Hrdý.

Ako uviedol, minulý rok patril z pohľadu poistných škôd k miernejším a zďaleka nedosiahol najničivejší rok 2010, keď dlhotrvajúce zrážky a následne povodne spôsobili škody, za ktoré poisťovňa vyplatila 36 miliónov eur pri takmer 40-tich tisícoch škodových udalostí. V roku 2015 Allianz - SP zaznamenala 5 793 poistných udalostí spôsobených záplavami, víchricou a krupobitím s celkovou škodou 5,6 milióna eur.

"Kým v predchádzajúcich rokoch spôsobovali suverénne najväčšie škody záplavy a povodne, minulý rok bolo najničivejším živlom krupobitie, ktoré napáchalo škody za takmer 3,17 milióna eur," povedal Hrdý. Pre porovnanie, v predchádzajúcom roku spôsobilo krupobitie škody vo výške 766-tisíc eur, v roku 2013 to bolo vyše 1,9 milióna eur. Niekoľko vĺn silného krupobitia, ktoré sa prehnali Slovenskom v minulom roku, pritom spôsobilo 56 percent všetkých škôd po prírodných živloch. Druhé najničivejšie boli víchrice, ktoré sa podpísali pod 22 percent škodových udalostí a povodne zapríčinili 17 percent škôd. V piatich percentách boli príčinou škody blesky.

Krupobitie pritom najviac vyčíňalo v Prešovskom kraji, kde Allianz - SP zaznamenala 53 percent všetkých škôd v rámci celého Slovenska. "Len na majetku poistencov našej spoločnosti išlo v Prešovskom kraji o 1 377 poistných udalostí v celkovej výške takmer 1,6 milióna eur," povedal Hrdý s tým, že ľadovec zanechal najviac škôd na úrode, ale aj zničených strechách, oknách a vyše tisícke vozidiel. Allianz-SP pritom má na trhu zhruba 30-40 percent vozidiel poistených havarijným poistením, ďalšie približne dve tretiny vozidiel podľa Hrdého nemajú havarijné poistenie uzavreté vôbec. Celkovo teda počet poškodených vozidiel mohol odhadom presiahnuť aj tri až štyri tisícky.

Najničivejšie krupobitie zaznamenali meteorológovia 6. mája, keď sa od Hybe po Popradskej kotline na východ až po Prešov prehnala búrka spojená s krúpami s priemerom dva až štyri centimetre. "Silné prívalové vlny zaplavili ulice, cesty, suterény domov, polámali stromy, rozbili skleníky, zničili plodiny, záhradky, poškodili autá a strechy domov," pripomenula meteorologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Paulína Valová.

O týždeň neskôr sa podobne silné búrky prehnali Slovenským rudohorím a v Helcmanovciach a Gelnici padali krúpy s priemerom do päť centimetrov, v Zlatej Idke dokonca až šesť centimetrov. Posledné väčšie krupobitie hlásili v Prešovskom kraji začiatkom apríla tohto roka, čo nebýva na podobný úkaz obvyklá doba.

Ako vysvetlila Valová, súvisí to najmä s teplejším jarným počasím. Vhodným obdobím na vznik búrok s veľkými krúpami je totiž podľa nej práve obdobie, keď je prostredie nestabilné a rastú oblaky a mení sa smer a výška vetra. Najvhodnejšie podmienky na instabilitu sú v lete a na prúd vetra v zime. "Jar je presne obdobie, keď ešte strih vetra je dostatočný a už sa pridáva instabilita a to sú presne vhodné podmienky na to, aby vznikali búrky typu supercely, z ktorých padajú krúpy," spresnila Valová.