Na Zem sa vracia prvá čínska vesmírna stanica, nevie sa kam, ani kedy spadne

Zhruba 90 percent jej objemu zhorí pri prelete atmosférou, zvyšných desať percent dopadne na zem. Problém je, že nikto nevie, kam zvyšok vesmírnej stanice dopadne, a ani kedy to bude. Experti z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) aj Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Čínu obviňujú, že nad stanicou stratila kontrolu a príliš sa nestará o to, ako a kam dopadne.

Podľa ESA môže nespálená časť čínskej vesmírnej stanice spadnúť prakticky kamkoľvek medzi 43. rovnobežkou severnej a 43. rovnobežkou južnej zemepisnej šírky. To znamená, že zasiahnuť môže juh Európy, Afriku, Čínu, Južnú Ameriku, Austráliu a väčšinu územia Spojených štátov. Mimo ohrozenia je len stredná a severná Európa vrátane Slovenska, Kanada a Rusko.

Rovnaká neistota panuje aj v otázke, kedy zvyšok čínskej vesmírnej stanice dopadne na zemský povrch. ESA udáva časové rozmedzie medzi sobotou ráno a nedeľou večer, podľa čínskych vedcov to však môže byť aj ešte neskôr.

Vedci upokojujú obyvateľov, že pravdepodobnosť, že by zvyšok vesmírnej stanice na niekoho spadol, je veľmi nízka, podľa expertov oslovených agentúrou AP je menšia ako jedna k biliónu.

Stanicu Tchein-kung 1, v preklade Vesmírny palác 1, vypustili na orbit v roku 2011 a bola prvou čínskou vesmírnou stanicou. Vystriedali sa na nej dve posádky, pričom tá druhá sa vrátila na Zem v roku 2013 a odvtedy bola stanica neobývaná. Čína s ňou stratila kontakt v roku 2016 a odvtedy jej obežná dráha postupne klesá stále nižšie k Zemi.