Na Zelený štvrtok kúpali matky svoje deti v spoločnej vani, zbavili ich chorôb

Svoje deti tiež umývali v spoločnej vani, aby ich zbavili chorôb, povedala pre TASR dlhoročná liptovská etnologička Iveta Zuskinová.

"Volali ho zelený, pretože jedli predovšetkým zelené rastliny. Aj keď nemali taký výber zeleniny ako my dnes, ale jedli napríklad púpavu, žihľavu a tie rastliny, ktoré už v tom období rástli," opísala s tým, že táto tradícia zostala v mnohých rodinách dodnes. "Aj v súčasnosti varíme napríklad špenát alebo jeme rôzne šaláty," dodala Zuskinová. Naši predkovia verili, že zbavia svoje deti kožných chorôb, keď ich okúpu v spoločnej vani. "Keďže nemali také vane ako my, matky ich kúpali vo väčšom koryte alebo nádobe v spoločnej vode. Deti mali byť potom zdravé, bez kožných chorôb, chrást či vyrážok," poznamenala.

Prípravy na veľkonočné sviatky sa však začínali hneď po fašiangoch. "Ľudia rátali pôstne nedele až do tej Veľkonočnej a predovšetkým posledné nedele pred sviatkami mali veľký význam. Úplne posledná je Kvetná, predtým je Smrtná a v Liptove uznávali aj Šúľkovú nedeľu. Práve vtedy vynášali Morenu a varili šúľky," vysvetlila. Šúľky symbolizovali obilie a keďže chceli, aby im narástli veľké klasy, museli aj šúľky urobiť veľké. Počas predveľkonočného týždňa boli ľudia veľmi aktívni. "Pripravovali sa, aby bolo počas Veľkej noci všetko pripravené a upratané," upozornila, že upratovanie pred Veľkou nocou nie je vynález modernej doby.