Na vojenskú prehliadku do Moskvy by sme nemali ísť, myslí si Šebej

Myslí si to predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd), ktorý to vyhlásil v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. "Tento podtext je čosi iné ako uctenie si pamiatky sovietskych vojakov, ktorí padli za našu slobodu. Tých si treba uctiť tam, kde bojovali a padli, teda tu," povedal v relácii Šebej. Na oslavách v Moskve sa odmietol zúčastniť prezident SR Andrej Kiska, premiér Robert Fico (Smer-SD) sa zatiaľ definitívne nevyjadril.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) pripomenul v relácii, že nehovoria o vojenskej prehliadke, ale o oslavách ukončenia druhej svetovej vojny, a to je podľa neho rozdiel. "Naša štátnosť je postavená na antifašistickom odkaze a pre mňa je dôležité pripomenutie si skončenia vojny aj z hľadiska toho, aby sme zdôraznili, na akých princípoch budujeme našu štátnosť," povedal Lajčák. K tomu, kto sa na oslavách v Moskve zúčastní, sa však šéf rezortu diplomacie v nedeľnej diskusnej relácii jasne nevyjadril. "Zvažujeme viacero scenárov, kým nie je rozhodnuté, neradi by sme sa pustili do špekulovania," povedal Lajčák. Podľa šéfa rezortu diplomacie v rámci Európskej únie sa k tejto téme diskutuje a zatiaľ nebolo prijaté definitívne stanovisko. No ako dodal, dnes už je jasné, že jednotné stanovisko nebude, pretože niektoré krajiny už deklarovali, že do Moskvy pôjdu, iné, naopak, povedali, že sa nezúčastnia. "Táto udalosť je vnímaná v každej krajine EÚ inak. Niekoho sa týkala viac, iného menej, niekto bol na strane víťazov, niekto na strane porazených. Treba zohľadniť aj to, že emotívny rozmer tohto dátumu je v každej z členských krajín iný," skonštatoval Lajčák.

Šebej v diskusnej relácii pripomenul, že do Moskvy prijal pozvanie aj severokórejský vodca Kim Čong-un. Podľa neho ide o akýsi symbolický dôvod, pre ktorý by nerád videl vedľa severokórejského vodcu stáť slovenského prezidenta či premiéra. "Pre Slovensko by to znamenalo hanbu a faux pas. Neznamenalo by to ekonomické škody alebo podobne, ale sú veci, ktoré majú tak výrazne symbolický význam, že by sa nemali robiť," povedal Šebej. Lajčák na to len skonštatoval, že na oslavy sú pozvaní štátnici z celého sveta a je na nás, ako sa k tomu postavíme.

V relácii V politike sa hostia venovali aj situácii na Ukrajine. Podľa Františka Šebeja konflikt na Ukrajine krajinu vyciciava, no myslí si, že je takmer nemožné dosiahnuť, aby v krajine nastali potrebné reformy a zároveň sa dosiahol aj mier. Podľa Lajčáka Ukrajina má inštitúcie, ktoré fungujú a dokážu meniť systém, no pripúšťa, že je ťažké sa sústrediť naraz na mier aj reformu krajiny. "My chceme, aby bola Ukrajina demokratická, prosperujúca a predvídateľná krajina," povedal Lajčák. Hostia sa v diskusnej relácii rozprávali aj o sankciách voči Rusku. Podľa Lajčáka sa rokovania v Bruseli skončili tak, že k prípadnému predĺženiu sankcií, ktoré končia na konci júla, sa predstavitelia európskych krajín vrátia ešte v budúcich mesiacoch a budú ich prepájať aj na minské dohody. "Nebudeme to prijímať teraz, keď minská dohoda je, síce s odratými ušami, ale v zásade sa dá povedať, dodržiavaná," priblížil Lajčák. Spresnil, že sankcie sú naviazané na minské dohody. Nevylučuje tiež, že ak budú tieto dohody dodržiavané, možno uvažovať aj o prípadnom uvoľnení sankcií, no v prípade nedodržiavania dohôd je možné sankcie aj sprísniť. No ako dodal, dôležitý je najmä mier na Ukrajine, sankcie sú nástrojom a majú slúžiť nejakému cieľu, no nemali by byť nimi posadnutí. "Sankcie sú jediným nástrojom, ako niečo Vladimírovi Putinovi a Rusku oznámiť a ako ho primäť k zmene správania," myslí si Šebej. Dodáva, že o uvoľnení či zrušení sankcií by sa malo hovoriť až keď budú dodržané termíny, napríklad prebratie hraníc Ukrajiny a podobne. "Dokonca, aj keby to všetko bolo splnené, tak je podľa mňa povážlivé uvažovať o nejakom zrušení sankcií, ak trvá anexia Krymu," povedal Šebej k zahraničnej situácii s tým, že to vyzerá tak, akoby Rusko ani nemyslelo na vzdanie sa Krymu. Šebej si tiež myslí, že dohody z Minska nie sú veľmi dobré. Ukrajine podľa neho vnucujú ústavné zmeny, ktoré si diktuje Ruská federácia a Krym sa v nich ani nespomína. "Môžu viesť k mieru, ale podľa mňa nepovedú," povedal Šebej, domnieva sa, že na jar možno na Ukrajine opäť očakávať vojenské operácie. Lajčák na margo toho doplnil, že minské dohody Ukrajine nik nenadiktoval, podpísal ich prezident Petro Porošenko, čo znamená, že s nimi súhlasí.

Lajčák pripustil, že sankcie nepriaznivo dopadajú aj na našu ekonomiku. Podľa neho dopad je na jednej strane priamy, teda že sa rušia niektoré zákazky, ale aj nepriamy. To znamená, že na našom trhu končia výrobky, ktoré boli pôvodne z iných krajín Európskej únie určené na ruský trh, a to napríklad poľnohospodárske výrobky z Poľska, priblížil Lajčák.