Na vládu mieri novela zákona o rodine

V predkladacej správe sa zdôrazňuje, že všetky navrhované zmeny majú zlepšiť podmienky ochrany detí. V čo najširšom meradle by sa mala uplatňovať zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí. Umiestňovanie detí do ústavnej starostlivosti je braté ako najkrajnejšie riešenie, zdôrazňuje sa v materiáli rezortu spravodlivosti. Do textu zákona sa dostalo ustanovenie, že „spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa“. Na základe požiadaviek sudcov a odporúčaní Výboru OSN pre práva dieťaťa sa v novele vymedzujú kritériá záujmu dieťaťa.

Novela jasne stanovuje postup súdov, ak dieťa príde o biologických rodičov, alebo ak sa o neho nebudú môcť starať. Súd bude v prípade, že o dieťa sa nemôže starať biologický rodič hľadať osobu, ktorej by mohol zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti (starí rodičia, súrodenci, súrodenci rodičov.) Ak takej osoby niet, bude sa musieť súd snažiť dieťa umiestniť do pestúnskej starostlivosti. Ak sa nepodarí ani to, až potom nasleduje možnosť ústavnej starostlivosti. V súvislosti s náhradnou osobnou starostlivosťou sa rozširuje možnosť umiestniť dieťa do starostlivosti blízkych príbuzných aj mimo Slovenska, v rámci členských krajín EÚ.

Zmeny ministerstvo pripravilo aj pri pravidlách sťahovania sa rozvedeného rodiča s dieťaťom. Pri teraz platných pravidlách, ak sa rodič s dieťaťom z Bratislavy odsťahoval do prvej rakúskej pohraničnej obce, musel žiadať súhlas druhého rodiča. Ak sa nedohodli, tak súhlas súdu, keďže išlo o vysťahovanie do inej krajiny. Ak sa ale z Bratislavy presťahoval do Košíc, súhlas spravidla nepotreboval. Ministerstvo preto navrhuje, aby súhlas druhého rodiča či súdu bol potrebný, ak by sa sťahovali z okresu, kde má dieťa trvalé bydlisko do iného okresu a toto odsťahovanie podstatne sťaží styk druhého rodiča s dieťaťom. Za sťaženie kontaktu s dieťaťom sa spravidla nebude považovať odsťahovanie sa do susedného okresu, uvádza sa v novele. Pri rozvodoch budú sudcovia okrem iného prihliadať na to, aby sa deti nedostávali do konfliktu lojality, teda aby sa nestávali rukojemníkmi rodičov.

Keďže rastie počet detí narodených nezosobášených párom, novela reaguje aj na potrebu upraviť kontakt detí v prípade rozchodu rodičov s ostatnými blízkymi osobami. Pri rozvode môžu starí rodičia žiadať úpravu styku s vnúčatami ale pri rozchodoch nie. Po novom si preto na základe jednoznačnejšieho ustanovenia v zákone o rodine aj starí rodičia a iné blízke osoby po rozchode nezosobášeného páru budú môcť vysúdiť právo stretávať sa s dieťaťom z takéhoto zväzku. Novela upravuje aj pravidla zapretia otcovstva. Manžel, ktorý sa dozvedel, že nie je otcom dieťaťa, bude môcť o zapretie otcovstva požiadať tri roky odvtedy, ako to bude hodnoverne vedieť. Zmenu navrhuje rezort aj v prípade utajených pôrodov. Žena po utajenom pôrode bude mať dva mesiace na prípadnú zmenu svojho rozhodnutia. V súčasnosti podľa zákona o zdravotníckej starostlivosti môže matka v lehote šiestich týždňov odo dňa pôrodu odvolať žiadosť o utajenie svojej osoby.
Súdy v prípade tzv. rodičovských únosov zo zahraničia na Slovensko by mali po tejto novele rozhodovať rýchlejšie. Podľa Haagskeho dohovoru by mal byť nariadený návrat dieťaťa do šiestich týždňov. Novela zavádza taký postup súdu, aby sa dieťa vrátilo urýchlene do štátu jeho obvyklého pobytu, ak neplatí niektorý z výnimočných dôvodov, pre ktoré návrat nie je možný či vhodný, zdôrazňuje sa v dôvodovej správe k novele. Novela zavádza osobitné konanie o návrate maloletého dieťaťa. Proti rozhodnutiu súdu bude v týchto prípadoch možné len odvolanie, vylučuje sa mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľ a odporkyňa budú musieť koncentrovať dôkazy hneď na prvé pojednávanie, aby sa stále neodročovali. Ak nebude mať navrhovateľ slovenského právneho zástupcu, musí dať adresu na doručovanie v SR.