BRATISLAVA - Slováci majú stále v obľube odkladanie si svojich úspor na vkladné knižky. Podľa údajov Národnej banky Slovenska malo obyvateľstvo uložených ku koncu januára na vkladných knižkách bez výpovednej lehoty takmer 1,2 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o necelých 5 %. Ich podiel na celkových vkladoch Slovákov tvorí 4 %.
“Najmä v závere roku 2008 sme boli svedkami výraznejšieho rastu nielen na vkladných knižkách, ale u všetkých vkladových produktov,” povedala analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. Tento vývoj bol podmienený blížiacim sa prechodom zo slovenskej koruny na spoločnú európsku menu. “Peniaze uložené v bankách totiž boli automaticky konvertované na euro, čo následne Slovákom ušetrilo starosti a čas spojený s ich zamieňaním,“ vysvetľuje Ondrová.
Začiatky sporenia na Slovensku súviseli so vznikom prvých peňažných ústavov, najmä so vznikom Bratislavskej sporiteľne v roku 1841. Prvým vkladateľom sporiteľne bol gróf Jozef Zichy, syn predsedu správnej rady sporiteľne Františka Zichyho, ktorý vložil na svoju vkladnú knižku 20 zlatých.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies