BRATISLAVA - Ku koncu minulého roka pracovalo na Slovensku 35,1 tisíca cudzincov. V porovnaní s koncom roka 2015 ide o nárast o 9,6 tisíca osôb. Najpočetnejšie zastúpenie na slovenskom pracovnom trhu majú občania Rumunska. Tých ku koncu vlaňajška na Slovensku pracovalo 7,4 tisíc, čo je medziročne viac o 1,1 tisíca osôb. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Na druhej priečke sú občania Srbska, ktorých prišlo za prácou na Slovensko 4,9 tisíca. Oproti koncu roka 2015 tak počet občanov Srbska pracujúcich na Slovensku stúpol o 3,6 tisíca. Nasleduje Česká republika, ktorá zaznamenala na konci minulého mesiaca 4,1 tisíca svojich občanov pracujúcich na Slovensku, čo je medziročne viac o 939 ľudí.
Každý tretí cudzinec na Slovensku pracoval ku koncu minulého roka v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 10,2 tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý koncom vlaňajška zaevidoval takmer 5,8 tisíca zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Čadci vykázal takmer 1,2 tisíca pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín. Naopak, len traja cudzí štátni príslušníci pracovali v okrese Gelnica.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter minulý týždeň na tlačovej besede v súvislosti s možným prísunom ďalšej pracovnej sily z tzv. tretích krajín, teda z krajín mimo Európskej únie (EÚ), poukázal na to, že na Slovensku je v evidencii nezamestnaných 150 tisíc ľudí so stredným odborným vzdelaním a vyše 30 tisíc absolventov vysokých škôl.
"Uvedomujem si však, že nedokážeme v plnej miere uspokojiť požiadavky zamestnávateľov z hľadiska konkrétnych profesií, ktorých je nedostatok,“ tvrdí Richter. Ak preto podľa neho úrad práce nebude schopný ponúknuť zamestnávateľom nezamestnaných na konkrétne profesie, ministerstvo práce bude udeľovať súhlas na príchod pracovnej sily aj z krajín mimo EÚ. "Nikdy však nie plošne,“ dodal šéf rezortu práce a sociálnych vecí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies