Na Slovensku tvoria dane štyri pätiny celkových verejných príjmov

Ako sa uvádza v reporte, kým vo svojich počiatkoch Slovensko generovalo v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) jedny z najvyšších daňových príjmov, naopak, v súčasnosti sú slovenské dane jedny z najnižších v Európe. “Relatívne nižšie daňové príjmy na Slovensku voči krajinám V4 síce čiastočne ovplyvnili faktory, ktoré skresľujú porovnanie daňového zaťaženia, a klesajúca úspešnosť výberu daní, no zásadný vplyv mali nepochybne daňové zmeny v uplynulých dvoch desaťročiach,” uviedol IFP.

Vlani boli daňové príjmy na Slovensku vyjadrené ako percento HDP piate najnižšie v rámci celej Európskej únie (EÚ). Daňové zaťaženie bolo podľa reportu najmenšie aj z pomedzi krajín V4, ktoré z daní vyberajú aj väčšiu časť celkových príjmov ako Slovensko. "Štruktúra daňových príjmov je podobná ostatným krajinám V4, ale z daní z príjmov a majetku, predovšetkým v prípade dane z príjmu fyzických osôb, generuje Slovensko najnižšie príjmy oproti V3. V porovnaní s priemerom EÚ sa krajiny V4 vo väčšej miere spoliehajú na príjmy z odvodov a daní z produkcie a importu, obzvlášť na daň z pridanej hodnoty (DPH)," priblížil inštitút.

Daňové príjmy na Slovensku však od roku 2010 s výnimkou roku 2012 kontinuálne rástli. Podľa IFP sa pod to podpísalo zvýšenie sadzieb daní v roku 2011 a 2013, no najmä rastúca úspešnosť výberu DPH a dane z príjmu právnických osôb v roku 2013 a 2014. Podobne ako väčšina krajín únie pritom aj Slovensko z výrobných faktorov najviac zaťažuje prácu.

Sadzba dane z príjmov právnických osôb je v okolitých krajinách V4 od roku 2014 nižšia o tri percentuálne body. Slovensko však ako jediné z krajín V4 nezdaňuje príjem z dividend, ale pri ich výplate akcionárom na nich uvaľuje zdravotné odvody. "Trend vývoja efektívnej daňovej sadzby korporátnej dane od roku 2012 naznačuje rast úspešnosti jej výberu. Počet subjektov, ktoré daň platia, je však dlhodobo pomerne nízky," konštatuje IFP.

V oblasti DPH je pre Slovensko najväčšou výzvou zlepšenie úspešnosti jej výberu. Slovensko má od roku 2010 najnižšiu základnú sadzbu DPH v rámci krajín V4, pričom zníženej sadzbe dane podlieha najužší okruh tovarov a služieb. "Tento fakt nezmení ani zavedenie zníženej sadzby dane pre vybraný okruh potravín od budúceho roka," doplnil IFP.

Podľa aktuálneho odhadu dosiahla daňová medzera na DPH vlani hodnotu 29,5 % z potenciálnej DPH v SR, čo predstavuje 2,5 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2012, keď bola medzera na DPH najvyššia, sa ju podarilo znížiť o jednu štvrtinu. "Na zabezpečenie pokračujúceho rastu úspešnosti bude nevyhnutné prijať ďalšie opatrenia reagujúce na stále sa vyvíjajúce spôsoby daňových únikov," priblížil IFP s tým, že medzi najrizikovejšie odvetvia, kde by sa mal výber tejto dane zlepšiť, patria veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, stavebníctvo, ubytovacie a stravovacie služby, poľnohospodárstvo a profesionálne služby.

Celkovo je podľa reportu daňový systém na Slovensku progresívny. Najviac k tomu prispievajú dane z práce, naopak, regresívny charakter má DPH. "Viac ako pätina skúmaných daňových príjmov pochádza od 10 % najbohatších domácností. Na druhej strane 40 % najchudobnejších spolu odviedlo menej než pätinu všetkých daňových príjmov,” vyčíslil inštitút.

Zároveň dodal, že za najväčšie výzvy aktuálneho daňového systému považuje pokračujúce zvyšovanie úspešnosti výberu daní, zjednotenie výberu daní a ciel, zavedenie zdanenia nehnuteľností podľa trhových cien a automatické indexovanie spotrebných daní.