Na budúci rok už nebude zviera len vec, ale živá bytosť

Vstúpiť do platnosti by mala najneskôr od polovice roku 2018. Novela zavádza povinnosť čipovať psov a zároveň povinnú registráciu psov a ich držiteľov v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Množitelia tak budú presne identifikovateľní a postihovaní. Obce budú mať povinnosť registrovať odchytené túlavé zvieratá do Registra odchytených túlavých zvierat. Zefektívni sa aj ochrana práv zvierat najmä pred týraním. Novela za jej porušenie zavádza sankcie do 800 eur pre fyzické osoby a 3 500 eur pre právnické osoby.

Organizácia Sloboda zvierat návrh zákona víta ako prvý krok na ceste za lepšou legislatívou na ochranu zvierat na Slovensku, má však aj viaceré pripomienky. Oceňuje napríklad povinné čipovanie psov najneskôr do 12 týždňa veku alebo pri prvej zmene majiteľa. “Napriek tomu, že sa nám nepodarilo presadiť povinnú registráciu všetkých chovov, veríme, že bude zohľadnená aspoň naša pripomienka, aby všetky šteňatá boli čipmi priraďované k svojej matke. Obe tieto opatrenia čiastočne napomôžu zlepšiť transparentnosť, vystopovateľnosť pôvodu zvierat, podozrivých chovných miest ako aj ich kontrolu. Bol by to prvý dôležitý krok k zúženiu manévrovacieho priestoru pre množiteľov,” uviedla pre agentúru SITA Silvia Čaňová zo Slobody zvierat. Návrh novely tiež podľa nej lepšie definuje právo kontrolných orgánov vstupovať na miesta, kde sú držané zvieratá. “Aj toto by mohlo pomôcť, pretože často boli týrané zvieratá ponechané napospas tyranom, ktorí sa rozhodli inšpektorov regionálnej veterinárnej správy alebo políciu nevpustiť na pozemok,” povedala.

V novele podľa Čaňovej chýba napríklad povinné čipovanie mačiek či povinnosť kastrácie spoločenských zvierat. Zákon by mal podľa Slobody zvierat zaväzovať nielen majiteľov k individuálnym povinnostiam, ale i samosprávy, ktoré by mali spolupracovať na manažmente pouličných zvierat. Dnes im zákon prikazuje zabezpečiť odborný odchyt pouličných zvierat a ich umiestnenie do útulkov, kastrácie pouličných mačiek však systémovo finančne podporuje len pár miest na Slovensku. Sloboda zvierat by tiež privítala jednoznačný zákaz držania psov na reťazi, zákaz kožušinových fariem v SR, zákaz násilného výkrmu husí a kačíc či zlepšenie podmienok hospodárskych zvierat. “Je smutné, že Slovensko, ktoré sa pýši vhodnými prírodnými podmienkami, neprikazuje chovateľom zabezpečiť kravám aspoň jediný deň v roku na paši. Nemecko má napríklad zákonom stanovený minimálny počet dní za rok, ktoré musia kravy stráviť na paši, počas zelenej sezóny,” uzavrela Čaňová.

Diana Truchlíková, riaditeľka Československého kastračného programu, ktorý sa venuje najmä kastrácii a záchrane zvierat v rómskych osadách, pokladá za najdôležitejšie dodržiavanie a vymáhateľnosť novej legislatívy. “V rómskych osadách, kde hlavne pôsobíme, je už teraz takmer všetko nevymáhateľné,” konštatovala. Pripomenula, že napríklad aj očkovanie zvierat proti besnote je na Slovensku povinné, no každý druhý pes na vidieku nie je očkovaný, pričom postihy nie sú žiadne. “Ak zákon pomôže aspoň v jednom prípade zo 100 konečne niekoho potrestať a zachrániť nejaké zviera, môžeme to považovať za úspech,” zdôraznila Truchlíková. Ďalším problémom je podľa nej preplnenosť útulkov, ktorých činnosť štát finančne nepodporuje. Odobraté týrané alebo túlavé zvieratá preto často nie je kam umiestniť. Útulky podľa Truchlíkovej často nemajú podmienky prijať napríklad v zime na kosť vychudnutého psa, lebo majú len vonkajšie koterce a pes musí byť podľa zákona umiestnený vo vnútorných karanténnych priestoroch. "Žiaľ, situácia na Slovensku je taká zlá, že jeden zákon ju určite nevyrieši, ale verme tomu, že je to aspoň jeden malý krok vpred, v ktorý sme ani nedúfali,” zakončila Truchlíková.