BRATISLAVA – Na Bielu sobotu počas dňa je cirkevné spoločenstvo ponorené do zármutku. V chrámoch sa nachádza symbolický „boží hrob“ s Kristom v Eucharistii, kde veriaci môžu prísť sa pokloniť a poďakovať za dar vykúpenia.
Ako povedal katolícky kňaz zo Spišskej diecézy Ján Duda, Božieho Syna by v hrobe radi videli farizeji a zákonníci, ktorí dali Kristov hrob dokonca strážiť, lebo, čo keby... Aj dnes je podľa neho dostatok ľudí, ktorí sa rozhodli nepočítať s božou prítomnosťou vo svojom živote z rôznych dôvodov, a aj oni si želajú, aby Kristus svoj hrob nikdy neopustil, ale aby v ňom ostal navždy. „Lenže dejiny ľudstva sa neriadia našimi želaniami, lebo Boh je Pánom ľudských dejín i ľudských osudov,“ konštatoval.
Kresťania svoj smútok Bielej soboty spájajú podľa Dudu s nádejou Veľkej noci. „Vedia, že po sobote príde nedeľa a Pán zanechá hrob prázdny. Základným posolstvom Bielej soboty je mlčanie a modlitba, ale i nádej. Čo už nahovoríme aj pri smrti človeka, kedy naše slová strácajú na váhe a význame? Vážnejšiu výpovednú hodnotu má naše mlčanie a tiež nádej v srdci, že smrťou sa nič nekončí,“ povedal Duda.
Niektoré spoločenstvá kresťanov na Bielu sobotu spievajú „lamentácie“ (žalospevy). Sú z čias, kedy bol Izrael zavlečený do babylonského zajatia a Jeremiáš sedel na rozvalinách Jeruzalema a nariekal spolu s inými pozostalými nad biedou, ktorá doľahla na Izrael. Sú to spevy bolesti, zármutku, vyznávania svojich hriechov a najmä prosba, aby nám Pán Boh odpustil a zachoval pri živote a doprial návratu.
„Čítajme aj my tieto texty a doprajme nášmu srdcu precítiť situáciu, akú prežíval Izrael v čase svojej biedy a poníženia pre svoj hriech. To nás povzbudí na to, aby sme sa držali božích pravidiel života a pracovali na svojom raste vo viere, nádeji a láske k Bohu,“ vyzval Duda.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies