Mýty o kliešťoch

Kliešť napadá hlavne ľudí so sladkou krvou – nie je to pravda. Kliešte sa orientujú podľa čuchu a vnímajú telesné teplo a zvýšené množstvo oxidu uhličitého, ktorý vydychujeme. Ak ste počuli o potretí cesnakom či pivom, tieto tvrdenia neboli nikdy potvrdené. Proti kliešťom sú účinné len repelenty, ktoré ale majú dočasný charakter.

Kliešte nejdú na svetlé oblečenie – takisto to nie je pravda. Svetlá látka má výhodu iba v tom, že kliešťa na nej ľahšie spozorujete. Ťažšie sa im ale šplhá po hladkom materiály. Nič to však nemení na tom, že do prírody sú vhodné dlhé nohavice zastrčené v ponožkách.

Kliešť sa musí najskôr udusiť – iste aj vy viete starý známy trik, že kliešťa treba najprv pokvapkať olejom a točiť v protismere hodinových ručičiek, aby ste ho odstránili. Nie je to však pravda. Kliešť nie je do kože zaskrutkovaný, ale zahryznutý. Jediné, čoho týmto spôsobom dosiahnete je, že sa kliešť začne "dusiť" a rýchlejšie vylúči potenciálne nakazené sliny do krvného obehu.

Kliešte skáču zo stromov - nie je to pravda, pretože kliešte väčšinou na svojho nositeľa vylezú po tom, čo sa naňho prelezie z vyššej trávy.

Kliešte sa vyskytujú iba cez leto - kliešte majú najradšej vlhko, čo pri vysokých teplotách vo vzduchu chýba. Preto počas horúcich mesiacov zaliezajú pod zem, kde prežívajú prisaté na hlodavcoch. Obdobie, kedy je najpravdepodobnejšie, že chytíte kliešťa, je jar a jeseň. Možno vás to prekvapí, ale kliešť začína byť aktívny už pri teplote nad 5 ° C.

Encefalitídu prenášajú len kliešte - neustále sme bombardovaní reklamami a varovaním, že kliešť je prenášačom nebezpečnej encefalitídy. Ale nie je to jediný spôsob, ako sa môžeme nakaziť. Ďalším je potrava. Vírus kliešťovej encefalitídy sa vylučuje aj mliekom. Nakaziť sa môžeme z mlieka, ktoré nebolo tepelne spracované - pasterizované.