BRATISLAVA - Mimovládne organizácie bojujúce za práva lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych ľudí kritizujú prezidenta SR Ivana Gašparoviča za to, že vrátil novelu Trestného zákona do parlamentu.
Spravil tak preto, že nesúhlasil s rozšírením osobitných motívov o sexuálnu orientáciu. Hlava štátu podľa mimovládok a Dúhového PRIDE-u bagatelizuje násilie páchané na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Tlačovú správu so stanoviskom poskytol agentúre SITA výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.
Prezident vo svojom oficiálnom odôvodnení tvrdí, že v prípade ochrany práv menšín je potrebné prijatie vhodnej právnej úpravy, a to aj prostriedkami trestného práva. "Na druhej strane však zvýraznenie ochrany určitej spoločenskej skupiny a jej príslušníkov nemôže neprimerane spôsobovať absenciu ochrany iných spoločenských skupín a ich príslušníkov, či už je to z dôvodu spáchania trestného činu z nenávisti napríklad k určitému náboženstvu, presvedčeniu, pôvodu rodu, ktoré neboli spáchané verejne," citujú mimovládky prezidenta. Prezident však podľa ich názoru nevysvetľuje, ako presne k náhlej neprítomnosti, či strate ochrany iných skupín dôjde. Dodávajú, že Gašparovič svojimi tvrdeniami podporuje ochranu ľudí voči násiliu na základe jedného typu osobitných motívov, ale v prípade sexuálnej orientácie túto ochranu nielenže neodôvodnene odmieta, ale aj démonizuje tvrdením, že týmto krokom stratia ochranu pred násilím iní ľudia.
Osobitným motívom v slovenskom Trestnom zákone už je spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti. "Nie je nám známe, že by prezident Gašparovič - docent trestného práva - niekedy namietal neprimerané zvýhodnenie týchto skupín obyvateľstva a absenciu ochrany iných," poznamenávajú zástupcovia mimovládok. Rovnako je podľa nich nepochopiteľné, že prezident nie je oboznámený s tým, že nenávisť k určitému náboženstvu, presvedčeniu, pôvodu rodu už od prijatia tohto Trestného zákona v roku 2005 postihujú konkrétne skutkové podstaty. Riaditeľka Queer Leaders Forum Romana Schlesinger hovorí, že "toto rozhodnutie nie je ničím iným ako bagatelizáciou násilia a v tomto prípade hovoríme o násilí, ktoré sa reálne a veľmi často deje gejom, lesbám, bisexuálnym a transrodovým ľuďom na Slovensku. Ak sme o tom niekedy pochybovali, od roku 2010 si môžeme byť touto realitou istí". Ako príklad uvádza, že Dúhový PRIDE Bratislava sa ešte ani jeden rok nezaobišiel bez vyhrážok organizátorom, pokusov o fyzické útoky na nich či na účastníkov a účastníčky podujatia, či činy reálne spáchané, ako to bolo v roku 2010. "Kroky a postoj pána prezidenta teda považujeme za veľmi nešťastné," uzatvára Schlesinger.
Výskum Agentúry EÚ pre základné práva z mája tohto roku dospel k záverom, že LGBT ľudia sú na Slovensku vystavení násiliu oveľa častejšie ako ostatná populácia. Zároveň takéto incidenty často nehlásia polícii v presvedčení, že aj tak sa nič nezmení. "Ministerstvo vnútra v súčasnosti nevedie ani len štatistiku takýchto prípadov, keďže na to nemá oporu v Trestnom zákone. A práve toto sa novým ustanovením zmení. Obdobné ustanovenia má vo svojich Trestných zákonoch už 22 európskych krajín a neraz obstáli aj v preskúmaní súdmi, ústavnými súdmi a nedávno aj pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu," dodáva Martin Macko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies