MVO: Kiska by mohol skvalitniť diskusiu o ľudských právach

Povedala to Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). Ako dodala, prejavilo sa to aj v tom, koho pozval na slávnostnú recepciu na Bratislavský hrad po inaugurácii v nedeľu 15. júna. "Myslím si, že už aj vydal rôzne signály o tom, že bude Rómov pozývať do svojho úradu, a tiež že bude komunikovať s ombudsmankou. Takže ja veľmi dúfam, že prispeje ku kultivácii verejnej diskusia na Slovensku," poznamenala.

V prípade bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča si Gallová Kriglerová nikdy nevšimla, že by v prípade porušovania ľudských práv akejkoľvek skupiny obyvateľov vystúpil a povedal, že toto nie je prístup, akým by mali štátne inštitúcie voči obyvateľom krajiny konať. "Povedala by som skôr, že bývalý prezident práva ľudí neriešil nijako, nikdy nebol na základe jeho komunikácie veľkým zástancom rešpektu a tolerancie v krajine, alebo že by niesol túto myšlienku," povedala. Ako zároveň dodala, dúfa, že táto zmena príde s novým prezidentom. 

Podľa ombudsmanky Jany Dubovcovej je verejný ochranca práv nezávislý verejný orgán, ktorý patrí medzi najvyšších ústavných činiteľov Slovenska. "Prezident má tiež významnú úlohu, najvýznamnejšiu pre štát," povedala. Aj prezident aj verejný ochranca práv môžu podľa jej slov svojím vplyvom tlačiť na orgány verejnej správy, aby zachovali ľudské práva. "Spojením prezidentského úradu a aj Kancelárie verejného ochrancu práv možno podľa mňa dosiahnuť v budúcnosti viaceré zmeny," poznamenala ombudsmanka. 

Doteraz boli podľa nej spolupráca či vplyv prezidentského úradu a verejného ochrancu práv skôr formalizované, kancelária prezidenta ombudsmanke postupovala napríklad sťažnosti na vybavenie. Nemali sme však spoločný vplyv na vnímanie verejnej mienky v súvislosti so základnými právami, pripomenula. Práve v tomto sa môže podľa nej zmeniť situácia. "Súčasný prezident vo svojej predvolebnej kampani avizoval, že sa bude snažiť vplývať na verejnú mienku a na príslušné verejné inštitúcie v prípade základných práv a slobôd a že ich bude presadzovať," doplnila Dubovcová. V tomto si teda myslí, že môže nastať zmena a že vplyv týchto dvoch ústavných inštitúcií sa môže pozitívne prejaviť. 

Občiansky kandidát Andrej Kiska získal v druhom kole marcových prezidentských volieb 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo je 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Funkcie prezidenta Slovenskej republiky sa ujal po zložení sľubu počas inaugurácie v nedeľu 15. júna.