LONDÝN - Ani dve medaily, zlatá a strieborná v tímoch, nevyhladili po 37. majstrovstvách sveta slalomárov na divokej vode vrásky. Pribudli po tom, čo sa slovenská loď v žiadnej individuálnej disicplíne v londýnskom kanáli Lee Valley neobjavila na stupňoch víťazov, a takáto bilancia zapôsobila hrôzostrašne.
Na vzácne kovy sa navyklo, pribúdali so strojovou pravidelnosťou, po Londýne sa navýšili na 53 (22-15-16). Tentoraz však o dominancii nepresviedčajú, pretože stroj na medaily sa zasekol. Už vlani na MS v americkom Deep Creeku dostal poruchu, teraz sa v olympijskom kanáli motor zadrel úplne.
Popri negatívach sa zvyknú hľadať svetlé stránky a 12 slovenských lodí sa o ne postaralo. Štyri olympijské miestenky naplnili očakávaný kontingent do Ria, mal to byť prvoradý cieľ a splnil sa do bodky. Zaráža len ako, pretože všetky štyri doprevádzal v konečnom dôsledku málo presvedčivý spôsob.
Stačí si ich zoradiť, prvotne sa o ne zaslúžili v semifinále deblisti Hochschornerovci, kajakárka Dukátová, singlista Martikán a kajakár Halčin, z nich postúpili do finále len dve lode, 6. Dukátovej a 10. Martikána. Vo finále nemali slovenskí deblisti zastúpenie, prvýkrát v histórii, a to sa považuje za faux pas v plnej nahote. Za finále ďaleko zaostali kajakári, singlisti zasa z kompletného trojnásobného zastúpenia vo finále nič nevyťažili, okrem Mateja Benuša, ktorý si definitívne do miestenky na OH vpísal svoje meno.
Za senzáciu sa považuje prepad Michala Martikána, pretože v internej nominácii na OH prehral definitívne boj s Matejom Beňušom. Pri zvažovaní všetkých sprievodných javov to však senzácia nie je. Benuš o svojom vysnívanom štarte na OH rozhodol v predstihu a nemusí v boji o nomináciu už nič riešiť na ME'2016 v L. Mikuláši. Aj tento fakt napovedá, že miestenku pevne drží v rukách momentálne najlepší slovenský singlista. Presvedčil výsledkami, celkovým triumfom v seriáli SP, bronzom na ME, a tak sa zdá, že popri Martikánovi vyrástol dôstojný nástupca schopný siahať pod piatimi kruhmi opäť na najvyššie méty.
Michal Martikán sa ocitol na krížnych cestách a tento stav rozhodovania ako ďalej signalizoval už dlhšie. Akým smerom sa 36-ročný fenomén svetového vodného slalomu poberie, je zatiaľ otázne. V pamäti však navždy zostane, že dvojnásobný olympijský víťaz obdivuhodným spôsobom zbieral nepretržite päťkrát za sebou medaily na OH od roku 1996 a zaslúži si obrovskú úctu. Na MS v Londýne natiahol šnúru neprerušeného medailového reťazenia od roku 1995 na 19 vzácnych kovov (12-3-4) a táto zbierka zo svetových šampionátov si žiada hlbokú poklonu.
Hneď po dolete zo šampionátu sa na popradskom letisku Michal Martikán vyjadril rovnako ako po finálovej jazde. "Na moje konečné rozhodnutie ako ďalej si treba nechať nejaký čas. Naozaj netuším, či týždeň, dva, alebo mesiac. Ani počas letu, keď som všetko mohol vnímať z nadhľadu, mi nič zásadné nenapadlo. V každom prípade sa za Londýn hanbiť nemusím, stalo sa, čo sa asi stať malo."
Otec a tréner Jozef Martikán taktiež radí, aby sa všetko preležalo v dostatočnom časom. "Nerobme z toho tragédiu, Michal má za sebou päť medailových olympiád, a to je obrovské množstvo," odľahčene dodal, "pre neho sa otvárajú aj iné výzvy. Mňa v Londýne opäť presvedčil, veď si len zoberme jeho výkon v semifinále a aj vo finále bol mimoriadne rýchly. Myslím si, že ten skorý ťuk už na tretej bránke ho prinútil na ešte väčšie riziko, pretože v popredí bol jeho boj v internej nominácii na olympiádu. Ak si chcel ešte zachovať šancu, iný variant ako byť prvý, alebo druhý u neho nepripadal do úvahy."
V Londýne sa zrodili len štyri finálové umiestenia Slovákov v jednotlivcoch, našťastie zabrali v tímových pretekoch zlatí singlisti a strieborní kajakári. Naznačili, že silu trojice v C1 nemožno spochybňovať a šieste zlato na MS v sérii hovorí o absolútnej dominancii. Premiérovému kovu strieborných kajakárov na MS treba taktiež zatlieskať a uznať, vzhľadom na vek, ich veľkú perspektívu.
Na MS v Londýne si vytvorili Slováci akýsi nástupný mostík, alebo skôr odrazovú dosku na OH v Riu. Na údaj, že to bol vzhľadom na medaily štvrtý najmenej úspešný šampionát v histórii, po Seu d'Urgell'99 (0-1-1), Nottinghame'95 (0-0-2) a Mezzane'93 (0-0-1) treba rýchlo zabudnúť a obísť sa žiada aj fakt, že v olympijských disciplínach bol po Mezzane druhý najslabší. Osvojiť by sa malo povzbudivejšie konštatovanie súvisiace s prognózou na OH v Riu. V odborných kruhoch ťažko niekto spochybňuje umenie kajakárky Dukátovej, deblistov Škantárovcov či Hochschornerovcov, singlistu Beňuša, všetko vážnych uchádzačov na olympijskú medailu. Aj keď im Londýn úplne podľa predstáv nevyšiel.
Pred OH v Riu sa musia vpísať do prázdnych riadkov v štyroch miestenkách ešte tri mená. V singloch sa jeden z nich vyplnil Matejom Beňušom, keďže momentálne poradie Beňuš 15 bodov, Martikán 9, Slafkovský 7 už na čele nič nezmení. Na budúcoročných ME v L. Mikuláši o olympiádu zabojujú medzi sebou v C2 Škantárovci s 5 bodmi a Hochschornerovci 3, v mužskom kajaku Málek 4 a Grigar s Halčinom po 3, v ženskom kajaku Dukátovú s 9 bodmi môže pred Kaliskou s dvoma pripraviť o olympiádu len veľký obrat, zlato na ME Kaliskej a absolútny výbuch Dukátovej.
Slovenské medaily na MS v Lee Valley (1-1-0)
zlato: hliadka singlistov 3xC1 (Michal Martikán, Alexander Slafkovský, Matej Beňuš)
striebro: hladka kajakárov 3xK1 (Martin Halčin, Andrej Málek, Jakub Grigar)
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies