BRATISLAVA - Strana Most-Híd má vlastnú predstavu o usporiadaní Slovenska, so súčasným členením na osem samosprávnych krajov nie je spokojná. Podľa podpredsedu Lászlóa Solymosa sa prikláňa k historickému rozdeleniu.
Dokument strany Vízia 2016 hovorí o tom, že regióny obývané maďarskou menšinou sa mali nazývať spoločne Južné Slovensko. Solymos tvrdí, že strana nevolá po územnej autonómii, mieni však presadzovať kultúrnu a školskú autonómiu. V dokumente Vízia 2016 strana Most-Híd uvádza, že by chcela územie, na ktorom žijú slovenskí Maďari, označiť ako "Dél-Szlovákia" - Južné Slovensko. "Hranice Južného Slovenska nie sú nevyhnutne totožné so súčasným územno-správnym členením na Slovensku," píše sa v materiáli. Označenie "Felvidék" Most-Híd nepreferuje.
Bugárovci by tiež chceli pre slovenských Maďarov spoločné symboly, napríklad zástavu a znak. "Považujeme ich za dôležité z toho dôvodu, že dnešné symboly, ktoré sú k dispozícii, sú politicky zaťažené a bez nánosu agresie nie sú schopné vyjadriť spolupatričnosť," píšu vo Vízii 2016. Vytvoreniu symbolo by však mala predchádzať verejná diskusia.
Na južnom Slovensku by strana chcela uskutočniť imidžovú kampaň "Maďarov na Južnom Slovensku". Jej cieľom je vytvorenie juhoslovensko-maďarskej značky (brandu) so všetkými nutnými atribútmi. Solymos nevidí v tvorbe symbolov ani v imidžovej kampani žiadny problém ani snahu o vyčlenenie sa menšiny. Nesúhlasí s názorom, že ide o krok k územnej autonómii. "Je to len o tom, že keď chce človek patriť k spoločenstvu, tak je prirodzené, že si ľudia vytvárajú symboly, ktoré ich spájajú. Nejde o nič iné. Len o to, aby sa posilnila identita menšín," vysvetlil.
Most-Híd by chcel tiež vytvoriť "Kultúrny kataster Južného Slovenska". V rámci aj nad rámec tohto katastra by mali podľa predstavy bugárovcov "výnimočné postavenie najdôležitejšie, aj dnes fungujúce inštitúcie Maďarov na Južnom Slovensku sústredené na spoločnej webovej stránke".
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies