Monarchovia, ktorí abdikovali

BRITÁNIA 
Kráľ Eduard VIII. musel abdikovať 12. decembra 1936 iba niekoľko mesiacov po korunovácii, pretože trval na sobáši s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Zabránil tým veľkej ústavnej kríze. V máji 1937 nastúpil na kráľovský trón jeho mladší brat Juraj VI., otec dnešnej kráľovnej Alžbety II. 

RUMUNSKO 
Kráľa Michala I. prinútili abdikovať v decembri 1947 komunisti, o niekoľko mesiacov nato odišiel do exilu. 

TALIANSKO 
Viktor-Emmanuel III., taliansky kráľ od roku 1900, abdikoval 9. mája 1946 pre kolaboráciu s fašistickým režimom diktátora Benita Mussoliniho. Na trón nastúpil jeho syn Umberto II. prezývaný "májový kráľ", pretože v júni toho istého roku odišiel do exilu deň po referende, ktoré rozhodlo o zrušení kráľovstva a vyhlásení republiky. 

BELGICKO 
Kráľ Leopold III. bol na tróne od roku 1934. Jeho panovanie bolo sprevádzané kontroverznými rozhodnutiami počas druhej svetovej vojny. Abdikoval 16. júla 1951 v prospech svojho syna Baudouina I. Zabránil tak možným masovým nepokojom po jeho návrate na trón po šiestich rokoch strávených v exile. 

LUXEMBURSKO 
Veľkovojvoda Jean abdikoval v októbri 2000 po 36-ročnej vláde, keď ho nahradil najstarší syn, princ Henri. Jean sa stal veľkovojvodom po svojej matke, veľkovojvodkyni Charlotte, ktorá abdikovala v roku 1964 

HOLANDSKO: 
Obľúbená kráľovná Beatrix koncom januára 2013 neočakávane oznámila svoju abdikáciu, pričom ako dôvod uviedla presvedčenie, že zodpovednosť za krajinu by mala prevziať nová generácia. Novým kráľom sa v apríli stal jej syn Willem-Alexander. 

EGYPT: 
Kráľ Farúk I. abdikoval v júli 1952 počas revolúcie na čele s plukovníkom Gamalom Abd an-Násirom, 16 rokov po nástupe na trón. Nahradil ho jeho syn Fuád II., no po vyhlásení republiky v júni 1953 bol nútený pripojiť sa k jeho rodine v exile. 

KAMBODŽA 
Kráľ Norodom Sihanouk abdikoval ako 81-ročný 7. októbra 2004. V októbri 2012 zomrel. Na trón nastúpil v roku 1941 a abdikoval už v roku 1955 v prospech svojho syna. Monarchom sa stal opäť v roku 1993. Ústavný výbor vybral za jeho nástupcu jedného z jeho synov, princa Norodoma Sihamoniho.