Mohutná vlna emigrácie berie Portugalsku najschopnejších ľudí

Počas takmer dvoch desaťročí desaťtisíce ľudí z bývalých portugalských kolónií prúdili do bývalej materskej krajiny za vidinou lepšieho života. Teraz sa situácia začína obracať a stále viac Portugalčanov smeruje do Brazílie a Angoly, ktorých ekonomiky na rozdiel od Portugalska zaznamenávajú rýchly rast. Ako nedávno uviedol denník Diario de Noticias, za posledných päť rokov emigrovalo z 10,5-miliónového Portugalska pol milióna ľudí. Experti hovoria o jednej z najväčších emigračných vĺn v histórii, čo je ale horšie, na rozdiel od minulosti odchádzajú vo veľkej miere vzdelaní ľudia.
      Odhaduje sa, že v súčasnosti žijú v zahraničí viac než tri milióny Portugalčanov. Noví emigranti smerujú okrem Brazílie a Angoly aj do Mozambiku, ale aj do krajín Európskej únie, Kanady, Spojených štátov a Ázie.
      "Stratila som akúkoľvek nádej," hovorí 27-ročná Ana, ktorá pracovala v administratíve a teraz odchádza do Brazílie. "Dnešné Portugalsko neponúka žiadnu budúcnosť. Moja známa pracuje v Brazílii už 10 mesiacov a tvrdí, že nájsť prácu nie je problém," dodala.
      Brazília dosiahla v roku 2010 hospodársky rast na úrovni 7,5 % a aj keď minulý rok sa spomalil, stále ponúka dostatok pracovných miest. Záujem je najmä o portugalských stavbárov a architektov, keďže krajina sa pripravuje na majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré budú v roku 2014, a Letné olympijské hry v roku 2016.
      Podľa brazílskych oficiálnych údajov počet Portugalčanov, ktorí požiadali v juhoamerickej krajine o trvalý pobyt, dosiahol k júnu minulého roka takmer 330.000. V decembri 2010 to bolo ešte 276.700 žiadostí.
      Okrem Brazílie Portugalčania odchádzajú aj do ďalšej bývalej kolónie - Angoly. Africká krajina dnes ťaží najmä z bohatých ropných zdrojov a hospodársky rast tu dosahuje takmer 10 %. Podobne ako ekonomika Brazílie, aj Angola potrebuje portugalsky hovoriacich inžinierov, ale aj učiteľov, zamestnancov v cestovnom ruchu a ďalších, ktorí by jej pomohli k rekonštrukcii po skončení občianskej vojny v roku 2002.
      V Angole je dnes množstvo portugalských firiem a žije tam zhruba 130.000 Portugalčanov. "Môžem povedať, že najvýraznejšou a najlukratívnejšou ekonomickou aktivitou Portugalska je vývoz ľudí," povedal podnikateľ Antonio Fernandes, ktorý tiež smeruje do Angoly, kde v hlavnom meste Luanda povedie pobočku nadnárodnej spoločnosti v oblasti energetiky.
      Aká vážna je situácia v Portugalsku, dal koncom roka najavo aj premiér Pedro Passos Coelho, ktorý nezamestnaným učiteľom sám navrhol, aby si prácu radšej hľadali v portugalsky hovoriacich krajinách. "Vláda musí byť skutočne v zúfalej situácii, keď sa už aj premiér takto vyjadruje," povedala šéfka Európskej konfederácie odborových zväzov Bernadette Segolová.
      Súčasná vlna emigrácie nie je prvá, no predstavuje pre Portugalsko omnoho väčší problém ako v 2. polovici minulého storočia, keď prácu v zahraničí, najmä vo Francúzsku a v Nemecku, hľadali väčšinou menej kvalifikované pracovné sily. Dnes do zahraničia odchádzajú najmä mladí, vzdelaní a vysokokvalifikovaní ľudia, čo pre Portugalsko znamená neželaný únik mozgov.
      Na druhej strane, nie všetci si prácu v zahraničí chvália. Niektorí ťažko znášajú podmienky v Angole, kde sa na uliciach na nich valia odpadky, v noci sa boja vyjsť von, cez deň stoja v trojhodinových dopravných zápchach a problémy majú aj s korupciou v krajine. "To nie je krajina pre slabochov," povedal Fernandes.
      Ideálne to nebýva ani v európskych štátoch, v tomto prípade však problémy majú najmä menej vzdelaní ľudia. Portugalčania pracujúci v Nemecku niekedy čelia takmer otrockým podmienkam, posťažovali sa odborové organizácie z oblasti stavebníctva. Niektorí musia robiť denne 12 hodín pri ubytovaní v žalostných podmienkach. Lepšie to nie je ani v Španielsku, kde sa podľa odborových predákov niektorí portugalskí robotníci pracujúci v poľnohospodárstve sťažovali na bitie.