Modul Philae mal pri pristávaní na kométe problémy

Tie ho mali udržať na povrchu kométy zloženej z ľadu a prachu, kde je navyše slabá gravitácia. Vyplýva to z telemetrických údajov, ktoré modul poslal na Zem. Po prvom pristátí sa modul zaryl približne štyri centimetre do povrchu, no keďže sa mu nepodarilo vystreliť spomínané úchytné zariadenia, znova sa odrazil a na povrch kométy druhý raz dosadol až približne o dve hodiny neskôr. Potom sa pravdepodobne odrazil ešte raz a po desiatich minútach pristál po tretí raz. Ako pre BBC uviedol vedúci projektu Stephan Ulamec, modul vyzeral byť v čase posledného kontaktu v poriadku. Vedci momentálne čakajú na nové údaje o jeho aktuálnom stave, ktoré získajú po obnovení kontaktu medzi ním a Rosettou, keďže Philae dokáže komunikovať so Zemou iba prostredníctvom sondy. Na základe týchto informácií sa potom rozhodnú, či sa znova pokúsia o ukotvenie modulu. 

Sondu Rosetta vypustila ESA do vesmíru 2. marca 2004, pričom cestou ku kométe absolvovala aj prelety okolo planétok 2867 Šteins (september 2008) a 21 Lutetia (júl 2010). V júni 2011 ju potom technici z ESA uviedli do hibernácie, aby znížili spotrebu jej energie. Z hibernácie sa prebrala tento rok v januári, od polovice marca až do konca apríla potom vedci postupne zapli jednotlivé prístroje a v máji sonda naštartovala svoje motory a začala sa približovať ku kométe. Na obežnú dráhu kométy vzdialenej od Zeme 509 miliónov kilometrov sa dostala 6. augusta, pričom záverečný približovací manéver trval šesť a pol minúty. Sonda vypustila modul Philae v stredu o 9:35 SEČ, keď sa nachádzala vo vzdialenosti 20 kilometrov od kométy. Modul pristál približne o sedem hodín neskôr, čím sa stal prvým človekom vyrobeným strojom na kométe. Počas zostupu poslal na Zem viacero fotografií.