Etiópia – Vedci hlásia obrovský objav. Podarilo sa im nájsť dôkaz o existencii Homo sapiens oveľa skôr ako sa doteraz predpokladalo.
Vedci našli v Maroku fosílie človeka (Homo sapiens) staré 300 000 rokov. Sú teda staršie o neuveriteľných 100 000 rokov ako doteraz objavené kosti človeka rozumného. Úlomky kostí starých 300 000 rokov skúmali vedci pod vedením Jeana-Jacquesa Hublina z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku.
Aj experti, ktorí sa na štúdii nepodieľali, hovoria o objave ako o senzácii. Novodobé technológie, ktoré majú vedci k dispozícii, im dokonale vykreslili tvar či veľkosť hlavy a mozgu človeka spred 300 000 rokov. Tvar skorého Homo sapiens bola podľa vedcov plne vyvinutá, rozdiel zbadali iba v tvare a veľkosti hlavy a mozgu.
Mozog bol oveľa menší a oválneho tvaru, pretiahnutý v zadnej časti."Dlhú dobu sme si mysleli, že kolíska ľudstva ležala pred zhruba 200 000 rokmi niekde vo východnej Afrike," povedal Hublin. "Naše údaje však ukazujú, že sa Homo sapiens už pred zhruba 300 000 rokmi rozšíril po celom kontinente," dodal vedec.
"To znamená, že sa tvar tvárových kostí vyvinul už na začiatku evolúcie nášho druhu," hovorí spoluautor štúdie Philipp Gunz. Naproti tomu tvar mozgu a pravdepodobne aj jeho funkcie sa premenili až v priebehu neskoršieho vývoja. Pri vykopávkach sa vedcom podarilo nájsť aj veľ kostí zvierat ako gaziel, ktoré im pomohli s datovaním nálezov.
"V Džabal Irhúde sme mali šťastie, že toľko kamenných nástrojov bolo vystavených žiaru," vysvetlil ďalší vedec Daniel Richter. "Vďaka tomu sme mohli použiť termoluminiscenčnú metódu na presné datovanie vrstiev nálezu," vysvetlil expert.
Mnohí experti považujú tento nález, za objav, ktorý možno prepíše dnešné dejiny. Iní ostávajú chladní a tvrdia, že skamenelín je príliš málo, aby sa dalo skutočne predpokladať, že moderný človek bol rozšírený naa celom africkom kontinente už pred viac ako 250 000 rokmi.