Modernou formou pohostenia je dnes bufetový spôsob servírovania

K slovenskému silvestrovskému pohosteniu patria klasické chody spojené s tradíciami - kapustnica, rezeň, údené mäso či zemiakový šalát. Kuchyňa však aj pri jeho príprave ponúka veľkú variabilitu, ktorá závisí najmä od typu prežívania poslednej noci roka.
Prezident Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov František Janata odporúča pri domácich silvestrovských oslavách vniesť na slávnostný stôl ľahšie a výraznejšie chute. Taktiež bufetový spôsob servírovania, ktorý vo veľkej miere odbremení hostiteľov od ich povinností a je dnes pokladaný za modernejšiu formu pohostenia. S bufetovým systémom pohostenia začínali už v 19. storočí hostitelia vo Francúzsku.
"Prednosťami studeného pohostenia je, že sa nemusí ďalej porciovať a nemusia sa používať ďalšie príbory, prestierania a nádoby, ale aj to, že hostitelia nemusia tráviť čas v kuchyni, ale môžu sa plne venovať hosťom," podotkol Janata.
Studené pokrmy sa zväčša podávajú na veľkých tanieroch a podnosoch, rôzne pochutiny v miskách a na malých tanierikoch. Zásadnou podmienkou prípravy studeného pohostenia je podľa Janatu jeho príprava na poslednú chvíľu, aby bolo všetko čerstvé. K studenému pohosteniu patria rôzne druhy mís, jednohubiek, kanapiek a chlebíčkov.
"Na jednohubky sú vhodné nátierky, napríklad cesnaková, vajíčková, z krabích tyčiniek, ktoré ozdobíme už len olivou, červenou kápiou, kúskom syra alebo klobásy, sterilizovanou uhorkou a podobne," ilustroval Janata.
Kanapka, miniatúrny obložený chlebík, má podľa neho priemer približne štyri centimetre a podľa formičiek sa vykrajuje z chleba do rôznych tvarov, trojuholníkov, kruhov alebo obdĺžnikov. "Kanapku potretú maslom môžeme ozdobiť plátkom údeného lososa, olivou, vareným vajíčkom a rezom z citróna. Kanapku s krevetami je vhodné dochutiť citrónom," uviedol Janata.
Tento druh pohostenia sa dá ochutiť aj rôznymi penami, v kuchárskej terminológii označovanými ako faše. Faš sa podľa Janatu na pripravený vykrojený chlebík alebo sendvič nastrieka a ozdobí sa krevetami, lososom, nakrájanými krabími prstami, citrónom, bielym, čiernym alebo slimačím kaviárom či morskými mušľami z konzerv. "Stačí to len esteticky poukladať a máte pre priateľov pripravený originálny pokrm," dodal.  
Na klasické chlebíčky sú okrem veľkého množstva nátierok vhodné aj šaláty. Neexistuje pravidlo ako a čím treba chlebíčky ochutiť a zdobiť, podľa odborníka však platí zásada: menej je viac.
Pri príprave bufetového spôsobu pohostenia by nemali chýbať nátierky. "Základná surovina by mala tvoriť 75 percent, napríklad syr alebo tvaroh a ostatné komponenty zvyšok. Nátierky vždy ochucujeme čerstvými bylinkami," vysvetlil Janata.
Obohatením tzv. švédskych stolov sa podľa jeho slov stali dipy. Nejde ani o omáčku, ani nátierku, ale hmotu, ktorá je určená na ponorenie a namáčanie. Do dipov sa namáčajú kúsky syra, pečiva, slaných tyčiniek alebo sušienok, kúsky zeleniny. Sú aj druhy, do ktorých sa namáča ovocie. Vďaka výslednému prepojeniu chutí vznikne delikatesa, ktorá dodá namáčanému pokrmu neopakovateľnú chuť. "Vynikajúci je napríklad tvarohový dip, z tvarohu vymiešaného s kúskom masla a kyslej smotany, do ktorého môžeme pridať bylinky podľa chuti," dodal Janata.
Pri príprave studeného pohostenia je podľa Janatu dôležitá organizácia práce. Nátierky treba pripraviť dopredu a odložiť ich prikryté potravinovou fóliou v menších miskách do chladničky. Je vhodné dopredu nakrájať pečivo a pripraviť si všetky potrebné suroviny na zdobenie.
"Nátierky môžeme na pečivo namazať asi hodinu pred ohláseným príchodom návštevy a potom zdobíme pripravenými surovinami. Do príchodu návštevy pohostenie uložíme prikryté na chladnom mieste," dodal Janata.

Zdroj: TASR