Modernizácia letiska v Bratislave môže stáť 400 miliónov eur

NETKY.SK • 18 Január 2016, 17:32 • 2 min
Modernizácia letiska v Bratislave môže stáť 400 miliónov eur

BRATISLAVA - Investície do rozvoja infraštruktúry bratislavského letiska môžu stáť približne štyristo miliónov eur.

slovakia

left justify in out

Najväčšie domáce letisko takým objemom peňazí nedisponuje, potrebné zdroje nezabezpečia podľa všetkého ani výnosy z hlavnej letiskovej činnosti a očakávaného nárastu počtu cestujúcich v budúcnosti. Generálny riaditeľ Letiska M. R. Štefánika v Bratislave Ivan Trhlík si nevie predstaviť ani ďalšie zadlžovanie. Dôvodom je splácanie úveru na výstavbu nového terminálu, ktorá bola zavŕšená v júni 2012.


"Chceli by sme tento projekt definitívne predložiť a schváliť v roku 2020. Otázka je, ako to bude s vlastníctvom letiska v tom čase, musíme zvažovať všetky varianty. Samotné letisko nemá možnosť dovtedy vygenerovať zdroje, ktoré by pokryli takú masívnu investíciu," informoval v pondelok Trhlík. Pokiaľ letisko naďalej zostane vo vlastníctve štátu, a šéf letiska nevidí dôvod, prečo by nezostalo, tak to bude musieť riešiť štát. Financovanie investície cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP) nie je podľa riaditeľa na letiskách obvyklé. "Je to investícia, ktorá je raz za päťdesiat rokov. Musíme v prvom rade zaistiť bezpečnosť dopravy," uviedol Trhlík.


Náklady na výstavbu novej vzletovo-pristávacej dráhy letiska v Bratislave v dĺžke tri a pol kilometra a šírke štyridsať metrov by mohli dosiahnuť zhruba dvesto miliónov eur. Išlo by o paralelnú dráhu k súčasnej hlavnej dráhe 13 - 31, ktorá sa kríži s dráhou 04 - 22. Čísla dráh predstavujú smer pristávania lietadla. "Tento krížový systém už príliš nevyhovuje, potrebovali by sme ho inovovať, ale tá investícia je obrovská. Aby sme zachovali prevádzku a nemuseli ju prerušovať, jediným variantom je vybudovanie paralelnej dráhy. Tá dráha by bola vzdialená asi štyristo metrov od dráhy 13 - 31," priblížil Trhlík.


Posunutie prahu novej paralelnej dráhy smerom k Malému Dunaju by umožnilo približovanie lietadiel, na ktoré sú piloti zvyknutí, aj od Malých Karpát. Vznikol by tak ucelený systém dvoch paralelných dráh. "Znamenalo by to útlm súčasnej dráhy 04 - 22. Radi by sme sa k tomuto riešeniu dostali niekedy po roku 2020," dodal Trhlík.


V prípade vybudovanie novej paralelnej dráhy by mohla byť zrekonštruovaná súčasná hlavná dráha 13 - 31. "Aby sme mohli hlavnú dráhu rekonštruovať tak, ako potrebujeme, najprv ju budeme musieť predĺžiť, aby sme mohli urobiť jednu časť a potom druhú časť. Samotná rekonštrukcia stojí 90 mil. eur a predĺženie ďalších 38 mil. eur," povedal Trhlík. Z tohto pohľadu sa podľa neho ukazuje ako vhodné vybudovať úplne novú dráhu a potom rozhodnúť, či používať iba túto a nerekonštruovať pôvodnú dráhu 13 - 31, pričom náklady by boli o 70 mil. eur vyššie. Uzavretie dráh a letiska počas výstavby či rekonštrukcie na niekoľko týždňov označil Trhlík za nemysliteľné.


Dráhy sú zo 60. rokov 20. storočia. Posledná pokrývka dráhy 13 - 31 bola vykonaná ešte v roku 1984. "Stav dráhového systému je úplne vyhovujúcim, ale to neznamená, že by sme o tom nemali, dokonca je to naša povinnosť, rozmýšľať do budúcna," poznamenal Trhlík. Počas komplexnej rekonštrukcie v 80. rokoch minulého storočia bola dráha 04 - 22 predĺžená z pôvodných 1 900 na 2 900 metrov a dráha 13 - 31 z 1 500 na 3 190 metrov.


Priestor pred vybavovacou plochou letiska pre lietadlá už nevyhovuje. Letisko ju potrebuje rozšíriť v celkovom rozsahu 135 tisíc štvorcových metrov, aby tam mohli parkovať aj väčšie lietadlá typu Boeing 737, Airbus A320 a ešte väčšie. "V súčasnosti to stav neumožňuje. Táto investícia sa blíži k sume 50 mil. eur," uviedol Trhlík. Letisko zároveň chce vybudovať aspoň šesť nástupných mostíkov pre cestujúcich, čo by mohlo stáť zhruba 20 mil. eur.


Letisku chýba aj klasický nákladný terminál. Náklady na vybudovanie takéhoto terminálu s ročným objemom 65 tis. až 75 tis. ton tovaru dosahujú približne 20 mil. eur. "Každé letisko by malo rozvíjať osobnú aj nákladnú prepravu," tvrdí Trhlík. Možnosťou by podľa neho bol aj strategický partner, ktorý by išiel do spoločného projektu, ale je to beh na dlhé trate. "Tieto spoločnosti chcú garancie. Zmluva by musela byť tak dobre urobená, aby bola nespochybniteľná v budúcnosti, aby firmám, keby k nám chceli prísť, zaisťovala trvalý rozvoj. Je na nás, aby sme ich presvedčili, aby u nás pôsobili," povedal Trhlík.


Pomôcť s financovaním rozvojových plánov bratislavského letiska by mohol strategický partner. Toho ministerstvo dopravy na čele s Jánom Počiatkom (Smer-SD) pre letisko za štyri roky nenašlo. Potrebné investície do modernizácie infraštruktúry tak zrejme bude musieť nájsť štát ako jediný vlastník letiska. Nevyhnutné peniaze na modernizáciu bratislavského letiska mohlo poskytnúť už pred desiatimi rokmi konzorcium TwoOne. Prvá vláda Roberta Fica na čele so Smerom-SD krátko po prevzatí moci odstúpila v septembri 2006 od zmluvy s konzorciom o privatizácii letiska pre nesplnenie privatizačných podmienok.
 



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona