Ministri odsúhlasili uzavretie obchodnej dohody CETA s Kanadou

Cieľom Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Kanadou a Európskou úniou a jej členskými štátmi je vzájomná liberalizácia obchodu s tovarom a službami, ako aj prijatie pravidiel pre otázky týkajúce sa vzájomného obchodu v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Keďže ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi, schváliť ju bude musieť aj parlament.

Návrh na uzavretie dohody tak prešiel kabinetom napriek rozporu z pripomienkového konania, kde občianske združenie Brečtan a Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny vzniesol zásadnú pripomienku týkajúcu sa ťažby rádioaktívnych nerastov. Žiadali dohodu CETA doplniť o aktuálne zákony účinné na Slovensku, podľa ktorých je zakázané dobývať rádioaktívne nerasty, ak s tým nevyslovia v referende súhlas dotknuté obce a tiež je zakázané používať technológie kyanidového lúhovania.

Ministerstvo hospodárstva sa však ešte v rámci pripomienkového konania vyjadrilo, že úprava textu už v súčasnosti nie je možná, avšak obavy vo vzťahu k ťažbe uránu považuje za neopodstatnené. Rezort tiež navrhol informovanie kanadskej strany o aktuálnej slovenskej legislatíve. List ministra hospodárstva s touto požiadavkou bol pritom odoslaný eurokomisárke pre obchod Cecilii Malmström koncom januára tohto roku.

Priamy dopad uzavretia obchodnej dohody Európskej únie s Kanadou na slovenské hospodárstvo by však mal byť minimálny. Podľa predkladaného materiálu by hospodársky rast krajiny mala dohoda podporiť iba na úrovni 0,013 % hrubého domáceho produktu. Dôvodom je nízka obchodná výmena medzi Slovenskom a Kanadou, ako aj skutočnosť, že 80 % vybraného cla smeruje do rozpočtu Európskej únie.

Slovensko však v prípade tejto dohody môže ťažiť z nepriamych vplyvov na tie firmy v krajine, ktoré sú súčasťou regionálnych dodávateľských reťazcov. „Otvorenie kanadského trhu teda vytvorí nepriame exportné možnosti pre subdodávky Slovenska do tých krajín Európskej únie, ktoré majú tradične vysoký export do Kanady,“ uvádza sa v doložke vplyvov k vládou schválenému materiálu.

Dohodu CETA podpísali zástupcovia Európskej únie a predseda kanadskej vlády Justin Trudeau ešte 30. októbra 2016. Následne vo februári 2017 bola schválená Európskym parlamentom, čím sa skončili vnútorné schvaľovacie postupy dohody v rámci únie. Keďže však ide o zmiešanú úniovú zmluvu, ktorá pokrýva tak oblasť spoločných právomocí Euŕopskej únie, ako aj jej členských štátov, je potrebné aj jej schválenie v národných parlamentoch.

Obchodná dohoda s Kanadou sa však v Európe nerodila jednoducho. Narazila na vlnu protestov v niektorých členských krajinách únie. Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka sa však ukazuje, že podobné dohody sú pre úniu prínosom. „Som si vedomý toho, že bolo aj mnoho pochybností. Ale pozrite sa na dohody, ktoré máme s inými veľkými hráčmi vo svete. Európska únia na nich profituje. Využívajme obchod na to, aby sme mohli zvyšovať hospodársky rast. Pre Slovensko, ako otvorenú ekonomiku, je toto podľa mňa dobrý projekt,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády.

Minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý materiál na rokovanie vlády predkladal, vníma protesty pred podpisom zmluvy s Kanadou skôr za neodôvodnené obavy niektorých aktivistov, ktorí využívali túto tému skôr v predvolebných bojoch vo svojich regiónoch. „Všetky obavy, ktoré by mohli vznikať, si myslím, že sú odstránené. Pretože táto dohoda sa netýka ani poľnohospodárstva, ani životného prostredia, ani ochrany spotrebiteľov. Týka sa čisto obchodných vzťahov, ktoré sa zlepšia,“ vyhlásil minister.