Ministri obrany NATO rokujú v Bruseli o budúcnosti misie v Afganistane

Diskusiám ministrov bude dominovať ďalšie pôsobenie aliancie v Afganistane a budovanie spoločných spôsobilostí, najmä v oblasti kybernetickej ochrany a protiraketových obranných systémov. Koncom roku 2014 ukončia svoje pôsobenie jednotky Medzinárodnej misie na podporu bezpečnosti v Afganistane (ISAF), pričom aliancia od roku 2015 rozbieha na území tejto krajiny celkom novú operáciu. "Nebude to iba zmena mena," uviedol v tejto súvislosti pre TASR nemenovaný diplomat z NATO. Zdôraznil, že sa celkom zmení náplň vyslania jednotiek aliancie, ktoré už nebudú plniť bojové úlohy, ale iba akcie zamerané na podporu a výcvik domácich bezpečnostných síl a príslušný monitoring.

V súčasnosti sa pre novú misiu NATO v Afganistane pripravujú pravidlá. Ministri sa budú na konferencii v Bruseli radiť o jej početnom stave i tom, či sa jej pôsobenie zameria iba na Kábul alebo aj na ostatné afganské provincie. Podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO, tieto diskusie prebiehajú oveľa pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo. Dôvodom je údajne afganská strana, ktorá preťahuje rokovania o podmienkach pôsobenia misie NATO. Jedným z vážnych kameňov úrazu, kde sa aliancia nevie zhodnúť s afganskou vládou, je otázka, pod akú jurisdikciu budú spadať vojaci aliancie. NATO rozhodne trvá na tom, že vyslaní vojaci budú podliehať národným legislatívam štátov, ktoré ich do Afganistanu vyšlú a nie afganským zákonom, ktoré sú odlišné od západného právneho systému. To platí pre všetky misie NATO.

Predstavitelia aliancie na druhej strane chápu, že Afganistan je v období pred dôležitými prezidentskými voľbami, ktoré s majú konať v apríli 2014. Mnohí afganskí politici sa preto snažia navonok dištancovať od aliancie a dokázať voličom, že sú pánmi situácie vo vlastnej krajine. Začiatkom tohto roka doterajšie akcie NATO skritizoval aj afganský prezident Hámid Karzaj, podľa ktorého spôsobili mnoho utrpenia a veľa strát na životoch, ale nepriniesli žiadne zisky. V oblasti spôsobilostí sa ministerská konferencia v Bruseli zameria najmä na kybernetické spôsobilosti a protiraketovú obranu. Členovia aliancie sa musia dohodnúť na tom, ako čo najúčinnejšie prepojiť existujúce operačné procesy, ktoré systémy uprednostniť a podľa akých pravidiel budú fungovať. NATO má záujem na zabezpečení rovnakých štandardov ochrany v kybernetickej oblasti pre všetkých svojich členov. V tomto zmysle už aliancia prijala rozhodnutie o ochrane celej svojej siete, technici nainštalovali a skontrolovali zariadenia v každej členskej krajine na úrovni hardvéru, softvéru a nových sieťových prepojení, pričom už v najbližšej budúcnosti by mala byť vyhlásená operačná spôsobilosť systému.