Ministerstvo životného prostredia investuje najviac do odpadových vôd a odpadového hospodárstva

Vyplýva to z priebežnej revízie výdavkov ministerstva životného prostredia (MŽP) v rámci vládneho projektu Hodnota za peniaze, ktorý vypracoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP) s cieľom identifikovať oblasti, kde existuje najväčší priestor na zlepšenie efektívnosti. Finálna správa, ktorú by mal IEP predložiť do 30. júna, už prinesie aj konkrétne opatrenia s akčným plánom ich plnenia.

Napriek tomu, že MŽP od roku 2010 investovalo do manažmentu odpadových vôd a zabezpečovania pitnou vodou viac ako 1,2 miliardy eur, Slovensko v tejto oblasti v medzinárodnom porovnaní zaostáva. V roku 2015 bolo na vodovod pripojených 88,3 % obyvateľstva a na verejnú kanalizáciu 65,2 %.

„Investície do verejných kanalizácií a vodovodov priniesli pozitívne výsledky, ale Slovensko stále vykazuje podpriemernú mieru pripojeného obyvateľstva na čistiarne odpadových vôd. Investície sa zamerali najmä na dosiahnutie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej komisii,“ uvádza EIP. Podpriemernú pripojenosť majú najmä obce pod 2 000 obyvateľov, ktoré nemôžu čerpať financie z eurofondov. Pitná voda si dlhodobo udržiava vysokú úroveň kvality, čo je spôsobené skutočnosťou, že viac ako 82 % dodávanej pitnej vody pochádza z podzemných zdrojov.

Slovensko zaostáva aj v oblasti odpadového hospodárstva, do ktorého envirorezort od roku 2010 investoval 414 miliónov eur za účelom zvýšenia miery separovania a zhodnocovania najmä komunálnych a biologických odpadov. Slovensko má stále nízku mieru recyklácie napriek rozsiahlej výstavbe infraštruktúry, na skládkach končí skoro 70 % odpadov. Jednou z príčin môžu byť aj nízke poplatky za skládkovanie a s tým súvisiaca slabá motivácia k zvýšeniu úrovne triedeného zberu.

"Kapacity na spracovanie odpadov sa zdajú byť okrem bioodpadu a papiera dostatočné, je však potrebná lepšia evidencia," konštatuje IEP. Analýza tiež poukazuje na to, že ovzdušie na Slovensku je nadpriemerne znečistené. Spôsobujú to najmä tuhé znečisťujúce látky v ovzduší v dôsledku neefektívneho využívania tuhých palív a spaľovacích motorov.

V prípade protipovodňových opatrení môžu hodnotu za peniaze zvýšiť najmä prioritizácia projektov, ktorá sa v praxi z rôznych príčin dôsledne neuplatňuje. V minulosti chýbali nástroje na lepšiu identifikáciu problematických oblastí, preto smerovali finančné prostriedky aj do oblastí s nižším výskytom povodní. V súčasnosti má envirorezort identifikovaných 588 ohrozených oblastí na Slovensku a vypracovaný návrh možných opatrení pre každú z nich. V súčasnom protipovodňovom pláne do roku 2019 je možné za 227 miliónov eur zabrániť škodám vo výške 808 miliónov eur a ochrániť 22-tisíc obyvateľov. "Pri dodržiavaní prioritizácie by sme za rovnakú sumu vedeli zrealizovať projekty, ktoré by zabránili o 1,54 mld. eur vyšším škodám a ochránili by o 38-tisíc obyvateľov viac," konštatoval IEP.

Emisie skleníkových plynov na Slovensku od roku 1990 znížili o 45 %, cieľ Kjótskeho protokolu tak bol dlhodobo naplnený. Absolútne najväčším znečisťovateľom vypúšťajúcim najviac CO2 je US Steel Košice. V rokoch 2007 až 2016 predstavovali výdavky na ochranu prírody a krajiny spolu asi 116 miliónov eur. Najväčšia časť podporených projektov smerovala do infraštruktúrnych opatrení.

Stav európsky významných druhov a biotopov sa síce zlepšuje, hoci Slovensko ich chráni v medzinárodnom porovnaní v menšej miere. Udržateľná ochrana stavu chránených území a ich manažment si vyžadujú z dlhodobého hľadiska zavedenie inovatívnych foriem financovania. "Údaje o nákladoch opatrení a ich prioritizácii momentálne neumožňujú merať hodnotu za peniaze," konštatoval IEP.