Ministerstvo zdravotníctva by sa malo podľa AOPP venovať stratégii dlhodobého financovania

V oblasti poskytovania urgentnej starostlivosti a pohotovostnej služby už vstúpili do platnosti zmeny v prípade vyberania poplatkov. "Je to iba prvý krok a v tejto oblasti je potrebné ešte mnoho osvety, ako aj dobudovanie urgentných príjmov tak, aby sa neodkladná zdravotná starostlivosť priblížila úrovni vyspelých systémov, a tým sa zamedzilo zbytočným zdravotným komplikáciám a úmrtiam," konštatovala Lévyová.

Podľa nej omnoho lepšie by sa manažovalo poskytovanie urgentnej starostlivosti a ambulantnej pohotovostnej starostlivosti, keby sa vytvorila prepojená sieť poskytovateľov tak, aby boli v jednej nemocnici aj urgentný príjem aj ambulancia pohotovostnej služby. "Všetko by bolo, takpovediac, pod jednou strechou. Zlepšila by sa dostupnosť pre pacientov. Určite by zdravotníci vedeli pacientov na urgente správne usmerniť a určiť, aký druh zdravotnej starostlivosti potrebujú," zhrnula Lévyová.

Prezidentka však upozornila, že v rezorte zdravotníctva sa žiaľ napriek mnohým opatreniam stále plytvá, "toto nezmyselné rozhadzovanie a strácanie sa peňazí" treba podľa Lévyovej obmedziť a ušetrené finančné prostriedky vyčleniť na zlepšenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. "Kým tu tento stav pretrváva, niet divu, že chýbajú v zdravotníctve peniaze. Preto pozitívne vnímame to, že v rámci verejného obstarávania - elektronických aukcií boli CT prístroje nakupované o 30 až 40 percent lacnejšie v porovnaní s minulosťou," uviedla Lévyová, podľa ktorej sú však nevyhnutné aj ďalšie kroky.

Ministerstvo by sa malo venovať stratégii dlhodobého financovania v rezorte, ktoré by garantovalo stabilizáciu a napredovanie zdravotníctva. "Napríklad zvýšiť platby za poistencov štátu na úroveň 5 % alebo stanoviť fixné percento, ktoré by pokrylo reálne náklady na úhradu zdravotnej starostlivosti," objasnila šéfka asociácie.

Podľa prezidentky AOPP je tiež potrebné obnoviť zastarané materiálno-technického vybavenie v niektorých štátnych nemocniciach. Ako pokračovala, mnohé štátne nemocnice sú zadĺžené, a tak im dotácie na rekonštrukciu a obnovu zo štrukturálnych fondov nemohli byť poskytnuté. "Treba nájsť financie potrebné nielen na vyriešenie dlhu štátnych nemocníc, štátnej poisťovne, ale aj na financovanie dostatku pracovníkov v zdravotníctve a na ich adekvátne mzdové ohodnotenie, pretože kvalitná zdravotnú starostlivosť sa odvíja v prvom rade od motivovaných, dobre finančne a spoločensky ohodnotených zdravotníkov," upozornila Lévyová.

Šéfka asociácie podotkla, že všetky zmeny v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti musia byť v prvom rade v prospech pacienta. "Efektivita využitia zdrojov finančných, technických, ľudských, by mala byť citeľná v predlžovaní dĺžky a kvality života, zameraná na prevenciu a podporu nášho zdravia," uzavrela Lévyová.