Vláda schválila rozpočet na ďalšie tri roky, toľkoto dostali jednotlivé rezorty

NETKY.SK • 5 Október 2016, 18:49 • 2 min
Vláda schválila rozpočet na ďalšie tri roky, toľkoto dostali jednotlivé rezorty

BRATISLAVA – Rozpočet na budúci rok je podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) založený na raste slovenskej ekonomiky o 3,5 %. Čiže na podobnej dynamike ako za posledné dva roky.

slovakia

left justify in out

"Číslo 3,5 % je veľmi konzervatívne a pevne verím, že ak sa nezmenia nejaké ďalšie vonkajšie podmienky, tak môže byť oveľa lepšie," avizoval dnes po rokovaní vlády. Kabinet na svojom dnešnom zasadnutí schválil návrh rozpočtu na rok 2017. Ide o prvý povolebný rozpočet, ktorý prijala aktuálna vládna koalícia. "Vôbec neschovávam, že mi odľahlo," zhodnotil šéf rezortu financií.

 

Čo sa týka deficitu verejných financií, na budúci rok ho plánuje na úrovni 1,29 % HDP. V ďalších rokoch by sa mal ďalej znižovať a v roku 2019 by malo Slovensko hospodáriť s prebytkom. "Tento plán je realistický tak, ako je realistické splnenie cieľov roku 2015 a 2016," konštatoval Kažimír. Už v budúcom roku pritom podľa neho nastane historický okamih, kedy Slovensko zaznamená primárny prebytok. "Primárny prebytok znamená, že ak si od výdavkov odrátame výdavky na obsluhu dlhu, tak už sme vlastne v prebytku a nie v deficite," vysvetlil minister. Je to podľa neho len potvrdením toho, že Slovensko je na správnej ceste k vyrovnanému hospodáreniu.

 

V odhadovanom raste ekonomiky sú podľa Kažimíra zohľadnené aj prípadné negatívne dopady brexitu, čiže odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. "Rátame, že možné problémy spojené s odchodom Veľkej Británie by mohli negatívne ovplyvniť náš ekonomický rast na úrovni asi 0,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). O toto číslo sme znížili aj možný rast v budúcom roku a výsledok je 3,5 %," vysvetlil. Zároveň sa však domnieva, že sa tento negatívny efekt rozloží do viacerých rokov.

 

Podľa Kažimíra je potešujúce, že v roku 2015 pribudlo na Slovensku 50.000 nových pracovných miest a v tomto roku očakáva ďalších 50.000 miest. "Na budúci rok konzervatívne odhadujeme nárast nových pracovných miest v počte 34.000," vyčíslil minister. Pripomenul však, že takto pred rokom po schválení rozpočtu avizoval 18.000 nových pracovných miest na tento rok a odhadovaná realita je 50.000. "Pevne verím, že takto o rok budem môcť takisto konštatovať, že náš odhad 34.000 nových pracovných miest je konzervatívny a že to bude viac," dodal.

 

S tým je podľa jeho slov spojená aj miera nezamestnanosti, ktorá by mala klesnúť na úroveň 8,5 % v roku 2017. "A potom ďalej vchádzame do nami neprebádaných vôd s nezamestnanosťou s číslami až k úrovni 6 %. To je náš prognostický odhad, ktorý sa bude biť s realitou nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tieto signály tu máme už dnes z jednotlivých regiónov u niektorých špecifických výrob," opísal Kažimír. S poklesom nezamestnanosti súvisí podľa neho aj rast miezd. Rezort financií odhaduje v budúcom roku nárast nominálnych miezd o 3,5 %, reálne mzdy by mali rásť pod 3 %. "Očakávame, že priemerná nominálna mzda v národnom hospodárstve dosiahne v roku 2016 úroveň 908 eur, na budúci rok je náš odhad na úrovni 940 eur," doplnil.

 

Téma zmeny dlhovej brzdy je znova o čosi aktuálnejšia. Podľa Kažimíra sa na zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude snažiť dohodnúť s poslancami opozičnej SaS. Rokovania sa ešte nezačali. „Ale áno, avizujem, že prvý, s kým chceme rokovať a najviac sa uchádzame o konsenzus pri tomto zákone, je konsenzus, ktorý by sme chceli dosiahnuť s poslancami strany SaS. Koniec koncov strana SaS bola pri tomto zákone cez svojich poslancov aj pri vzniku tohto zákona,“ vyhlásil. Cieľom zmeny by malo byť naviazanie dlhovej brzdy na čistý dlh, kým v súčasnosti vychádza z úrovne hrubého dlhu. V praxi by to znamenalo, že by sa do výšky dlhu pre potreby zákona a na určovanie sankčných pásiem nezapočítavali zdroje štátu získané na predzásobenie na finančných trhoch. To by malo uľahčiť správu verejného dlhu a umožnilo by to štátu flexibilnejšie využívať výhodnejšie podmienky na finančných trhoch na financovanie vlastného dlhu.


Ukážkou problému naviazania dlhovej brzdy na hrubý dlh je totiž podľa ministra aj rok 2016. Kažimír už avizuje, že dlh tento rok vzrastie, pretože v januári budúceho roku štát čaká veľká splátka jednej z emisií dlhopisov, na ktorú si bude požičiavať už v tomto roku. „Je zodpovedné sa na túto splátku pripraviť už v roku 2016. Je to technická vec a smeruje aj k debate, ktorú avizujeme, a to sú úpravy zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ tvrdí. Samotné debaty o zmene ústavného zákona však podľa ministra nepatria do médií, ale na odborné rokovania. Ako tvrdí, aj vznik samotného ústavného zákona, ktorý prešiel s podporou naprieč celým parlamentným spektrom, mohol vzniknúť aj preto, že sa rokovania darilo pred médiami dva roky utajiť. „Tie mediálne postoje sú potom úplne odlišné od racionálnych a my potrebujeme mať zdravý rozum pri rokovaní o tomto zákone,“ dodal Kažimír.

img

Minister financií SR Peter Kažimír


Minister financií sa netajil ambíciou zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti už aj krátko po zostavení novej vlády po tohtoročných marcových voľbách. Zmienka o úsilí dospieť ku konsenzu na zmene dlhovej brzdy sa dokonca objavila aj v programovom vyhlásení nového kabinetu. Cieľom tohto úsilia má byť podľa programového vyhlásenia dosiahnuť neutralitu dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj. Rozhovory o možnom otvorení ústavného zákona a jeho zmene tak, aby bral do úvahy čistý dlh a uvoľnil štátu ruky pri riadení dlhu, sa v posledných rokoch objavovali častejšie, k samotnej zmene však zatiaľ nedošlo. Proti takejto zmene, ktorá by umožnila štátu vyššie predzásobenie hotovosťou, sa v minulosti nestavali ani predstavitelia vtedajšej opozície, ani vlády. Nikdy však neskončili pri konkrétnom návrhu. Minister však ešte v októbri minulého roka pripustil, že po tohtoročných parlamentných voľbách by sa podobné rozhovory mohli zopakovať.

 

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude v roku 2017 hospodáriť s rozpočtom vo výške 112 471 842 eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, ktorý dnes na schválila vláda. Výdavky rezortu na rok 2017 sú tak oproti schválenému tohtoročnému rozpočtu vyššie o 6,34 milióna eur, čo predstavuje 5,98 percenta.

 

Suma 6,55 milióna eur pôjde na oblasť rozvojovej spolupráce a na poskytovanie pomoci rozvojovým krajinám a krajinám v procese transformácie s tým, že peniaze sú viazané na určené projekty v prioritných krajinách a na projekty pre programové krajiny. Aj v tejto oblasti ide o nárast oproti tohtoročnému schválenému rozpočtu, a to o 565 tisíc eur, teda o 9,44 percenta. Nárast zaznamenávajú výdavky určené na financovanie projektov v rozvojových krajinách, projektov rozvojového vzdelávania, projektov zameraných na budovanie kapacít a na verejnú informovanosť, rozpočtované na bežných transferoch na rok 2017 v sume 6,22 milióna eur.


V roku 2017 takisto narastie aj suma pre Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraniční. Ten dostane 1,66 milióna eur, čo je nárast o 200-tisíc, teda o 13,4 percenta. Medziročný nárast o 4,73 milióna eur bude aj v rámci kapitálových výdavkov na sumu 5,83 milióna eur. Ministerstvo dostane viac pre plánovanú rekonštrukciu veľvyslanectva v Londýne a objektu Stálej misie v Ženeve, ale aj na nákup dopravných prostriedkov a bezpečnostné úpravy úradov v zahraničí.

 

Ministerstvo obrany bude na budúci rok hospodáriť so sumou 990 mil. eur. Ide o medziročný nárast o 12,4 percenta. Kažimír vysvetlil, že celkovo sa výdavky na obranu posúvajú na úroveň 1,2 percenta HDP a prípadne zvyšovanie v ďalších rokoch je otázkou každoročného vyjednávania. Ide o nárast v stovkách miliónoch eur pokiaľ hovoríme o viacročnom rozpočtovaní a Kažimír zdôraznil, že bude držať palce, aby sa podarilo vyčerpať takýto balík peňazí rozumne a s cieľom modernizovať. Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2020 dá na obranné výdavky 1,6 percenta HDP. Minister obrany Peter Gajdoš po rokovaní vlády uviedol, že on verí, že tento záväzok Slovensko splní. 


Šéf štátnej kasy dodal, že je tu jasný posun z hľadiska posilňovania bezpečnosti, a to nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, a to sa u nás týka tak rezortu obrany, ako aj vnútra. Kažimír verí, že je pred nami svetlá budúcnosť, v ktorej budeme môcť rozhodovať o navýšení výdavkov v rezorte obrany zmysluplným spôsobom. „Minister obrany ako bývalý vojak, ale aj ja ako nechutne nudný civil, si uvedomujeme, že nie je dôležité naháňať percentá HDP, ale dôležité je zabezpečiť úlohy, ktoré sú spojené s bezpečnosťou,“ zdôraznil Kažimír.


Ako sa uvádza v schválenom materiáli, na kapitálové výdavky majú vyčlenených na obrane 239 mil. eur. To je oproti tomu, čo bolo schválené na tento rok, nárast o 51,2 mil. eur. Tieto prostriedky budú využité najmä na rozvoj obrany. Na tovary a služby bude mať ministerstvo obrany na budúci rok 231 mil. eur, v tejto kapitole ide o nárast o 42,2 mil. eur. Viac budú mať na osobné výdavky vzhľadom na valorizáciu platov. Ako sa v materiáli ďalej uvádza, v rámci rozvoja obrany sú na budúci rok vyčlenené prostriedky najmä na výzbroj, techniku a špeciálny materiál, ale aj na rozvoj centrálnej logistiky, infraštruktúry, nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky, vrátane nákupu vrtuľníkov. Nárast výdavkov v rámci rozvoja obrany oproti schválenému rozpočtu roku 2016 predstavuje 55,7 mil. eur, čo je zvýšenie o 24,6 percenta. 


Minister obrany vysvetlil, že kapitálové výdavky v rozpočte pokrývajú už schválené projekty a investície, teda vrtuľníky, radary a lietadlá Spartan. V prípade, že by došlo k dohode napríklad pri stíhačkách, peniaze by obrana získala nad rámec tohto schváleného rozpočtu, ak to vláda odsúhlasí. 

 

Slovenská informačná služba dostane v budúcom roku zo štátneho rozpočtu 51,5 milióna eur. Ako sa uvádza v návrhu rozpočtu, oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sú finančné prostriedky pre tajnú službu vyššie o 7,35 milióna eur, čo predstavuje 16,6 percenta. 


"V rámci tovarov a služieb sa rozpočtujú prostriedky na zabezpečenie základnej prevádzkovej činnosti Slovenskej informačnej služby vrátane osobných výdavkov a výdavkov na bežné transfery," uvádza sa v materiáli. Kapitálové výdavky SIS na rok 2017 predstavujú štyri milióny eur, pričom využité majú byť najmä na zabezpečenie modernizácie informačných a komunikačných technológií Slovenskej informačnej služby.

 

Ministerstvo hospodárstva SR (MH) by malo v budúcom roku hospodáriť so sumou takmer 251 mil. eur. V medziročnom porovnaní by si tak mal rezort hospodárstva polepšiť o necelých 9,5 mil. eur. Výdavky ministerstva budú smerovať do reštrukturalizácie priemyselných odvetví, podpory podnikania, podpory investičných projektov, inovácii, do výskumu a na administratívu. 


Najviac prostriedkov pôjde do výskumu a inovácii, a to bezmála 100 mil. eur. Tieto financie pochádzajú z operačného programu, čiže ide o eurofondy. „Prostriedky sú určené najmä na podporu rastu výskumno-vývojových a inovačných kapacít v priemysle a službách, podporu podnikania prostredníctvom uľahčenia využívania nových nápadov v hospodárstve, podporu zakladania nových firiem, a to aj prostredníctvom podnikateľských inkubátorov,“ píše sa v návrhu rozpočtu. 


Zhruba 66 mil. eur z kapitoly ministerstva hospodárstva bude určených na reštrukturalizáciu priemyselných odvetví. Výdavky v tejto oblasti sú smerované do oblasti uhoľného baníctva na deputátne uhlie pre dôchodcov a vdovy po baníkoch. V oblasti rudného baníctva sú výdavky určené na technické práce na útlm a na zákonné sociálne náklady. Výdavky ďalej smerujú na zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel a ich následkov. Najviac z týchto financií v objeme zhruba 64 mil. eur však zhltne odvod do Národného jadrového fondu. 


Na podporu investičných projektov je vyčlenených 45 mil. eur. „V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2016 rastú o 40,6 mil. eur najmä z dôvodu nárastu výdavkov na investičné projekty,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu. Na podporu podnikania by malo ísť v budúcom roku päť miliónov eur, a to na podporu startupov, administráciu podporných schém a programov, podporu inovačných projektov a akčný plán znižovania administratívneho bremena. Na samotnú administráciu by malo ministerstvo minúť vyše 37 mil. eur. 

 

Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu. Celkovo by však v zdravotníctve malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku. Ako vyplýva z rozpočtu na rok 2017, ktorý dnes odobrila vláda, štát dá na zdravotníctvo 1,37 miliardy eur. Najviac z toho predstavujú prostriedky na poistné platené štátom, a to 1,28 miliardy eur. Štát by mal na budúci rok platiť poistné asi za 3,01 miliardy ľudí. Ide o dôchodcov, nezamestnaných či matky na materskej.

Podľa Kažimíra porastú verejné zdroje v zdravotníctve o 178 miliónov eur. Priblížil, že rozpočet ráta aj so stomiliónovou rezervou. Očakáva, že v zdravotníctve sa vďaka rôznym opatreniam na budúci rok ušetrí asi 174 miliónov eur.

 

Spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v nadchádzajúcich rokoch 2017 až 2019 má priniesť zavedenie viacerých opatrení predovšetkým v oblastiach nákladovej efektívnosti a nadspotreby liekov, referencovania a zmeny úhradového systému zdravotníckych pomôcok a optimalizácie úhrad a objemov zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení.

 

Rozpočet počíta s tým, že na budúci rok poklesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 105 miliónov eur. Rast výdavkov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sa má spomaliť približne o 13 miliónov eur vďaka zavedeniu limitov a nižších jednotkových cien za CT a MR výkony. Náklady na ústavnú starostlivosť by mali porásť v roku 2017 rovnakým tempom ako v minulosti, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.

 

Šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smer-SD) schválený rozpočet rešpektuje, priznáva však, že každý minister by si želal viac. "Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia," skonštatoval. S tými počíta aj samotný návrh rozpočtu.

 

img

Zľava: podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, predseda vlády SR Robert Fico a podpredseda vlády SR a minister vnútra Robert Kaliňák 

 

Ministerstvo spravodlivosti bude mať na budúci rok k dispozícii viac finančných prostriedkov ako mu odsúhlasili na tento rok. Celkové výdavky odsúhlasené pre rezort justície by mali byť 391 mil. eur. Nárast výdavkov oproti schválenému rozpočtu roku 2016 predstavuje 40 mil. eur, čo je zvýšenie o 11,4 percenta. „Rezorty vždy pýtajú viac, ako môžu dostať, ale rokovania o rozpočte boli korektné,“ konštatovala dnes po zasadnutí kabinetu ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Dodala, že reformy, ktoré ide robiť jej rezort, sú kryté v rozpočte. 


Na kapitálové výdavky by malo ísť v justícii 20,8 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 10,4 mil. eur, a ide teda o vyše 100-percentný nárast. Prostriedky budú použité na rekonštrukciu ústavov väzenstva, ako aj pokračovanie investičných akcií v oblasti súdnictva. V prípade väzenstva bude väčšina prostriedkov použitá na dokončenie rekonštrukcie bratislavskej väznice, vysvetlila ministerka. V kapitole Ministerstva spravodlivosti SR sú zabezpečené výdavky súvisiace s novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii, novelou zákona o súdnych exekútoroch, ako aj vplyvy vyplývajúce zo zákona o upomínacom konaní a zákona o registri partnerov verejného sektora, vysvetľuje sa ďalej v návrhu rozpočtu. 


Na osobné výdavky pôjde 256 mil. eur. Ide o nárast o vyše 8,4 percenta, ktorý je spôsobený okrem iného valorizáciou platov. Žitňanská v tejto súvislosti uviedla, že zamestnanci súdov na budúci rok môžu počítať s nárastom miezd, ktorý sa bude týkať celej štátnej správy. Aj na budúci rok by mali mať 30 eur na mesiac navyše, prípadne už budú tieto prostriedky zahrnuté aj do osobných príplatkov. Pokiaľ ide o podmienky, v ktorých pracujú justiční zamestnanci, tie by sa mali zlepšiť a to aj vzhľadom na reformy, ktoré sa robia, dodala. Na personálne a materiálno–technické zabezpečenie činnosti súdov, ostatných rozpočtových organizácií a na efektívny výkon okresných súdov, krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu je na rok 2017 vyčlenených 196 mil. eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2016 ide o 16,3 mil. eur vyššiu čiastku.

 

Ministerstvo kultúry by malo mať na budúci rok dostatok peňazí na pokračovanie rekonštrukcie, dostavby a prístavby sídla Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave. Rezort kultúry by zároveň mal dostať viac na dotácie. Na rekonštrukciu SNG je to konkrétne 12 miliónov eur a na projektové výdavky poskytované cez dotačný systém 16 mil. eur. Ministerstvo kultúry (MK) SR by malo mať v roku 2017 k dispozícii 244 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2016 viac o 40,8 mil. eur (20,1%). Ako po dnešnom rokovaní kabinetu povedal novinárom minister kultúry Marek Maďarič, „každý by si vedel predstaviť ešte viac, ale je to výrazný nárast oproti minulému roku a ten nárast pokrýva veľmi dôležité veci, ako je rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, dokončenie Múzea holokaustu v Seredi a zásadné zvýšenie prostriedkov na obnovu pamiatok.“


V časti kapitálové výdavky sa v návrhu rozpočtu pre MK SR na rok 2017 uvádza 20,8 mil. eur, čo je o 14,5 mil. eur viac ako pre tento rok. Na pokračovanie rekonštrukcie a modernizácie národnej galérie je určených 12 miliónov eur. Projekt rekonštrukcie SNG je vyčíslený celkovo na 48 718 937 eur s DPH a uskutočniť sa má počas 36 mesiacov v rokoch 2016 až 2018. Zvyšok kapitálových výdavkov má ísť na budúci rok na dokončenie výstavby Múzea holokaustu v Seredi, ktoré patrí do siete múzeí Slovenského národného múzea a je zároveň nielen prvým múzeom, ale i prvým vzdelávacím centrom o holokauste u nás. V roku 2017 je na dotačný systém rezortu určených 16 miliónov eur, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 5,98 mil. eur. Peniaze pôjdu hlavne na program na záchranu nášho kultúrneho dedičstva Obnovme si svoj dom a na podporu kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. 


Na fungovanie 29 rozpočtových a príspevkových organizácií ministerstva kultúry, medzi ktoré patria napríklad Slovenské národné divadlo, Slovenské národné múzeum, Slovenské technické múzeum, Slovenská národná knižnica či Slovenská filharmónia, by v roku 2017 malo ísť oproti tohtoročnému rozpočtu o 27,1 mil. eur (30,5%) viac. Konkrétne na rozpočtové organizácie 29, 7 milióna eur a na príspevkové organizácie 84,8 mil. eur. Prostriedky majú zabezpečiť udržateľnosť národných projektov po skončení ich financovania z OPIS-u a priniesť aj „celoplošné zvýšenie finančného ohodnotenia zamestnancov rezortu kultúry“. Výdavky na realizáciu aktivít v oblasti inštitucionálnej podpory organizácií rezortu kultúry sa rozpočtujú v sume 121,1 mil. eur. Na verejnoprávnu inštitúciu Maticu slovenskú je v rozpočte určených rovnako ako minulé roky 1 494 000 eur. 


Na podporu verejnoprávnych organizácií – Audiovizuálneho fondu (AVF), Fondu na podporu umenia (FPU), Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a Tlačovej agentúry SR (TASR) má štát v roku 2017 prostredníctvom rozpočtu MK SR dať takmer 53 mil. eur, čo je o 5,79 mil. eur (12,3 %) viac ako v roku 2016. RTVS má ísť rovnako 26 miliónov eur a pre TASR o tristotisíc eur viac, teda celkovo 2,5 milióna eur. Transfer pre FPU zachováva rozpočtovanú úroveň tohto roku, teda 15 miliónov eur. Výrazné zvýšenie je v oblasti štátnej podpory audiovízie, teda najmä filmovej tvorby cez AVF z tohtoročných štyroch miliónov eur na 9,5 milióna eur. Na obnovu audiovizuálneho dedičstva je pre Slovenský filmový ústav určených 1,49 mil. eur, čo zodpovedá tohtoročnej sume. Peniaze pôjdu na obnovu kinematografických a audiovizuálnych diel a ich postupné sprístupňovanie verejnosti.


Pre cirkvi a náboženské spoločnosti je rozpočet zvýšený o 1,12 mil. eur (2,89%) na sumu 40 017 526 eur. Súvisí to s valorizáciou platov duchovných. Z peňazí pre cirkvi sa financujú platy a poistné duchovných, prevádzka ústredí cirkví a náboženských spoločností a charitných domov (domovy dôchodcov pre kňazov). Náklady na zameranie vydaných nehnuteľností pre cirkvi a náboženské spoločnosti podľa zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, sú zahrnuté v administratívnej oblasti kapitoly MK SR. 

 

Ministerstvo dopravy nikdy nemôže byť spokojný so svojím rozpočtom. Uviedol to dnes šéf Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR Árpád Érsek (Most-Híd) po rokovaní vlády. Napriek tomu prioritou pre rozpočet rezortu dopravy je podľa jeho slov v budúcom roku oprava ciest prvej triedy. Podľa jeho slov sa treba prikrývať len takou perinou, na akú máme. "Takže musíme vychádzať z toho, čo máme k dispozícii, z tých zdrojov pripravíme projekty, ktoré môžeme spustiť alebo dokončiť na budúci rok. To je naším cieľom," priblížil Érsek. Podľa zverejneného návrhu rozpočtu na rok 2017 by MDVRR SR malo v budúcom roku hospodáriť so sumou 2,15 miliardy eur. To v porovnaní s tohtoročným rozpočtom znamená zvýšenie financií o 109 miliónov eur, čiže o 5,35 %.

 

Budúcoročný rozpočet agrorezortu je približne rovnaký ako na rok 2016. Uviedol to dnes štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriel Csicsai (Most-Híd). "V absolútnych číslach to z rozpočtu vyzerá tak, že bude (pre MPRV) budúci rok menej peňazí. Je treba však zároveň povedať, že bude menej európskych peňazí, ale z tzv. domácej obálky bude peňazí trochu viac," povedal.

 

Podľa zverejneného návrhu rozpočtu na rok 2017 má kapitola MPRV SR na budúci rok rozpočtované zdroje vo výške 1,10 miliardy eur, v tom rozpočtové prostriedky kapitoly predstavujú sumu 108 miliónov eur. Výdavky Európskej únie (EÚ) a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu tvoria sumu 987 miliónov eur. Celkové výdavky kapitoly na rok 2017 v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2016 sa zvyšujú o 31,1 milióna eur, teda o 2,92 %.

 

Generálna prokuratúra SR minie na budúci rok viac finančných prostriedkov ako v tomto roku. Celkové výdavky tejto kapitoly na budúci rok sa rozpočtujú v sume 95,3 milióna eur a oproti schválenému rozpočtu na tento rok vzrastú o 12,1 milióna eur, to je o 14,6 percenta. Na rok 2017 sa rozpočtujú osobné výdavky v sume 74,6 milióna eur, ktoré sú oproti schválenému rozpočtu roku 2016 vyššie o 7,33 milióna eur, to je o 10,9 percenta. Nárast osobných výdavkov je spôsobený premietnutím valorizácie platov štátnych zamestnancov a prokurátorov.

 

Tovary a služby sa rozpočtujú v sume 12,1 milióna eur, čo predstavuje oproti schválenému tohtoročnému rozpočtu zvýšenie o 1,22 milióna eur. V ich rámci sa zabezpečuje bežný chod kapitoly, funkčnosť informačných systémov a tiež náhrada škody podľa príslušného zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.

 

V envirorezorte bude na budúci rok viac o 352 miliónov eur ako v tomto roku, výdavky kapitoly majú rásť o 257 percent. Celkovo má ísť do životného prostredia takmer 490 miliónov eur. Prostriedky štátneho rozpočtu majú predstavovať 80,5 milióna eur, zvyšok sú eurofondy a spolufinancovanie zo strany štátu. "Dôvodom nárastu je najmä vyššia alokácia výdavkov EÚ a spolufinancovania v rámci 3. programového obdobia v kapitole," píše sa v rozpočte. Prostriedky štátneho rozpočtu na rok 2017 rastú v porovnaní s týmto rokom o 35,7 milióna eur (79,7 percenta). Je to spôsobené najmä alokovaním výdavkov na protipovodňové opatrenia pre Slovenský vodohospodársky podnik.

 

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) je s rozpočtom spokojný. "Naše priority sú pokryté, zatiaľ to vyzerá dobre," reagoval po rokovaní vlády. Najvyšší nárast výdavkov má byť v prípade vodného hospodárstva. Peniaze pôjdu na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva ako preventívne protipovodňové opatrenia, dobudovanie a prevádzka povodňového varovného a predpovedného systému, zásobovanie vodou či odvádzanie a čistenie odpadových vôd.

 

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) by mal v budúcom roku mať zo štátneho rozpočtu mierne vyšší rozpočet ako v tomto roku. Celkové výdavky kapitoly NBÚ na budúci rok sa rozpočtujú v sume 8,79 milióna eur. To predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2016 nárast o 246.000 eur. Osobné výdavky NBÚ na budúci rok sa rozpočtujú v sume 6,43 milióna eur, čo predstavuje oproti schválenému tohtoročnému rozpočtu nárast o spomínaných 246.000 eur. Tento nárast je spôsobený premietnutím valorizácie platov z tohto roku do nasledujúcich rokov. Tovary a služby NBÚ na rok 2017 sa rozpočtujú v sume 2,01 milióna eur, čo je na úrovni schváleného rozpočtu roku 2016.



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona