BRATISLAVA – Exekútori si budú môcť započítať na svoje trovy maximálne 20 percent z celkovej vymáhanej sumy, pričom pri jednotlivých splátkach si nemôžu započítať viac ako 24 percent. Zároveň má zostať v platnosti ustanovenie, podľa ktorého odmena exekútora nemôže byť vyššia ako 33 193 eur.
Ministerstvo spravodlivosti chce určením maximálnej výšky trov konania zabrániť situáciám, že exekútor vymôže len sumu, ktorá pokryje jeho odmenu a vo vymáhaní istiny už nebude efektívne pokračovať. Ako povedal dnes novinárom minister spravodlivosti Tomáš Borec, rezort mení pravidlá v prospech osôb dotknutých exekúciou. „Exekútor bude musieť najskôr prostriedky vybrať na istinu, aby sa zastavil rast úrokov,“ povedal Borec.
Tieto opatrenia obsahuje novela Exekučného poriadku, ktorú dnes ministerstvo spravodlivosti predkladá do medzirezortného pripomienkového konania. Rezort navrhuje účinnosť novely zákona od 1. november 2013. Ministerstvo tiež navrhuje precizovať ochranu dlžníkov jednoznačným stanovením, že plnenie exekútorovi má rovnaké účinky, ako keby povinný platil oprávnenému. Zabráni sa tým situáciám, keď oprávnený subjekt vymáha peniaze od dlžníka aj po tom, ako tento uhradil dlžnú sumu exekútorovi.
V záujme posilnenia právnej istoty bude mať značný význam zavedenie tzv. konečného vyúčtovania exekučného konania. Dnes sa totiž účastníci exekučného konania často ani nedozvedia o ukončení a finančnom vyúčtovaní exekučného konania, keďže súdny exekútor nie je povinný formálne oznámiť účastníkom ukončenie exekúcie. V súčasnosti dokonca nie je exekútor povinný ani len informovať o výške vymoženej pohľadávky.
Novela má zabezpečiť zvýšenie nárokov na výkon exekútorského povolania. Má sa ňou zaviesť účinnejší dohľad nad činnosťou súdnych exekútorov a nanovo sa upraví systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti. Predložená novela zákona má byť prvým systémovým opatrením dlhodobo zanedbávanej oblasti exekučného práva, pričom ďalšie zmeny budú predložené zrejme už v priebehu druhej polovice tohto roka. Ako povedal minister Tomáš Borec, jednou z najdôležitejších zmien je zásadné sprísnenie pravidiel nakladania s vymoženými peniazmi, ktoré bude musieť exekútor viesť na osobitnom účte a posielať oprávnenému v presne stanovenej lehote. „Dlhodobé podceňovanie exekučného práva vyústilo do neúnosnej situácie. Dnes sme preto v záujme ochrany spotrebiteľov a stabilizovania systému vymáhania práva nútení prijímať z pohľadu exekútorov aj nepopulárne opatrenia,“ povedal minister.
Závažným nedostatkom súčasného nastavenia Exekučného poriadku je podľa rezortu strohá a nedostatočná úprava vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti. Podľa ministerstva rozhodovanie o disciplinárnom previnení nemôže byť vnútornou záležitosťou komory. Každý návrh na disciplinárne konanie bude v prvom stupni rozhodovať disciplinárny senát, ktorý bude kreovaný náhodným výberom z databázy nominantov tak komory, ako aj ministra spravodlivosti. Členmi disciplinárnych komisií by sa mohli stať aj zástupcovia iných právnických profesií, akademickej obce, poprípade neziskového sektora.
V druhom stupni bude v disciplinárnom konaní na rozdiel od súčasnej právnej úpravy rozhodovať priamo súd. Podstatnú časť zmien tvoria aj podrobné pravidlá priebehu disciplinárneho konania, ktoré boli v súčasnosti upravené len vo vnútornom predpise komory.
Novela má tiež stanoviť, že záujemca o povolenie exekútora bude musieť prejsť riadnym verejným výberovým konaním. Vyššie nároky na profesionalitu exekútorov majú viesť k efektívnejšiemu vymáhaniu práva, ale aj k dôslednejšiemu rešpektovaniu legitímnych práv dlžníkov (povinných). Členov výberovej komisie bude menovať minister spravodlivosti tak, aby pozostávala z dvoch členov navrhnutých Slovenskou komorou exekútorov, dvoch členov nominovaných ministrom a piateho člena nominuje predseda krajského súdu, do územného obvodu ktorého má byť exekútor vymenovaný.
Ministerstvo reaguje novelou aj na nezodpovedné nakladanie s vymoženými prostriedkami. Minister Borec považuje za absolútne neprijateľné, aby exekútor zadržiaval vymožené peniaze, ktoré patria oprávnenému, prípadne iným oprávneným osobám, a platil si z nich chod vlastného úradu. Preto sa má zaviesť pravidlo, podľa ktorého peniaze prijaté pri exekučnej činnosti je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet a oprávnenému ich poslať najneskôr do štrnástich dní.
Doterajšie skúsenosti s úrovňou hospodárnosti konania niektorých exekútorov viedli aj k návrhu nového inštitútu finančnej kontroly. Jej cieľom je kontrola dodržiavania hospodárnosti a efektívnosti exekútora pri nakladaní s prostriedkami účastníkov konania a kontrola správnosti vedenia a evidencie účtovných a iných dokladov preukazujúcich prijaté a poukázané plnenie.
Predložená novela zákona má 65 bodov a rozsahom aj významom patrí k najväčším zmenám od prijatia Exekučného poriadku v roku 1995. Okrem zmieňovaných oblastí podrobne rieši ďalšie povinnosti exekútorov, napríklad v oblasti vzdelávania, zverejňovania informácií či prípravy na povolanie exekútora. Oproti schválenému rámcovému plánu legislatívnych úloh sa novela predkladá do medzirezortného pripomienkového konania s vyše ročným predstihom.
Novela predstavuje prvú časť komplexnej reformy exekučného práva. Druhú časť, ktorá bude riešiť prevažne procesné otázky exekučného konania v záujme jeho zefektívnenia, by mala byť dokončená pravdepodobne v druhej polovici tohto roka. Procesná časť novely Exekučného poriadku bude zároveň zohľadňovať princípy, z ktorých budú vychádzať rekodifikované pravidlá celého súdneho konania v netrestných veciach.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies