Ministerka obrany je naďalej proti obnoveniu brannej povinnosti

"Dnes ide v rastúcej miere o kyberútoky, hybridné vojny, asymetrické hrozby zo strany teroristov alebo o stabilizáciu ohrozených štátov ako Mali a Irak, aby neupadli do chaosu, násilia a vyháňania (ľudí)," povedala politička Kresťanskodemokratickej únie (CDU). "Na takéto úlohy potrebujeme vysoko vycvičených a motivovaných odborníkov, skutočných profesionálov."

Diskusiu o opätovnom zavedení brannej povinnosti - zrušenej pred siedmimi rokmi - však ministerka označila za dôležitú, pretože poukazuje na vysoký význam, ktorý má služba vojakov pre Nemecko. "Namiesto návratu k niekdajšej brannej povinnosti si želám viac investícií a spoločenské uznanie pre mužov a ženy v uniforme, ktorí sa zasadzujú za našu slobodu," zdôraznila.

Nová debata sa rozprúdila po tom, ako generálna tajomníčka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová referovala, že v straníckej základni počuť vyjadrenia o ľútosti nad ukončením brannej povinnosti a želaní zaviesť určitú náhradnú povinnú službu v armáde a v sociálnej oblasti, píše DPA.

Prieskum pre verejnoprávnu televíziu ZDF minulý piatok ukázal, že opätovné zavedenie povinnej vojenskej alebo civilnej služby pre mladých ľudí podporujú viac než dve tretiny (68 percent) Nemcov.

K zrušeniu tejto služby došlo v roku 2011, keď sa nemecká vláda rozhodla profesionalizovať ozbrojené sily - Bundeswehr.

Zámer znova ju zaviesť má však aj svojich kritikov. Niektorí experti a členovia ľavicových strán tvrdia, že opätovné zavedenie vojenskej služby by nemuselo byť zlučiteľné s nemeckou ústavou a legislatívou Európskej únie.

Sesterská strana kresťanských demokratov z Bavorska, Kresťanskosociálna únia (CSU), upozorňuje na náklady spojené so znovuzavedením určitej formy vojenskej služby, ktoré by boli čerpané z rozpočtu rezortu obrany. Dané prostriedky sú podľa CSU potrebné na modernizáciu Bundeswehru.