Mimoriadna schôdza k Ukrajine bude asi na budúci týždeň

Mimoriadna schôdza parlamentu k situácii na Ukrajine sa pravdepodobne uskutoční na budúci týždeň. Poslanec za SDKÚ-DS Ivan Štefanec, ktorý začal zbierať podpisy za jej zvolanie, ich chce predložiť po zasadnutí mimoriadneho rozšíreného zahraničného výboru národnej rady. Ten sa bude konať budúci pondelok. Na výbor majú prísť aj predseda vlády Robert Fico, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister vnútra Robert Kaliňák a šéf rezortu hospodárstva Tomáš Malatinský.

"Rozprával som sa s predsedami opozičných poslaneckých klubov, s vyzbieraním 30 podpisov potrebných na zvolanie mimoriadnej schôdze by nemal byť problém. Teraz sme viacerí v zahraničí, návrh predložíme po rokovaní zahraničného výboru," povedal pre agentúru SITA Štefanec. 

Predseda parlamentu musí mimoriadnu schôdzu zvolať do siedmich dní od podania návrhu. Poslanec za SDKÚ-DS iniciuje mimoriadne rokovanie parlamentu preto, že výbor pre európske záležitosti neschválil uznesenie, ktoré k situácii na Ukrajine navrhoval. Uznesením mal parlament vyjadriť vážne znepokojenie nad eskaláciou napätia na Ukrajine. „Okupáciu časti územia nezávislej Ukrajiny považujeme za neakceptovateľnú agresiu zo strany Ruskej federácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť a stabilitu v Európe,“ písalo sa v návrhu. NR SR žiada Ruskú federáciu, aby okamžite stiahla svoju armádu z okupovaných pozícií na území suverénneho štátu, ukončila eskaláciu napätia a pristúpila k politickému riešeniu situácie. Vládu mal podľa Štefanca parlament vyzvať na jednoznačné vyjadrenie sa k agresii vojsk Ruskej federácie na Ukrajine a k stiahnutiu veľvyslanca SR z Ruska do vyriešenia situácie. 

Mimoriadne rokovanie parlamentu k Ukrajine navrhovalo aj KDH, ak predseda parlamentu Pavol Paška sám nezvolá schôdzu k obsadeniu Krymu ruskými vojskami. Paška sa v pondelok po stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom a premiérom Robertom Ficom vyjadril, že so štandardnými opozičnými stranami chce rokovať o zvolaní mimoriadneho rokovania parlamentu, na ktorom by sa preberala situácia na Ukrajine. Podľa slov Paškovho hovorcu Pavla Chovanca je výsledkom dohody rokovanie rozšíreného zahraničného výboru v kinosále parlamentu za účasti členov vlády. 

Väčšina obyvateľov Krymu, ktorý má v rámci Ukrajiny štatút autonómnej republiky, sa hlási k ruskej národnosti, čo sa po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča opozíciou prejavilo protestmi a výzvami na pripojenie k Rusku. Susedná krajina si dodnes udržiava základne v prístave Sevastopoľ, kde slúžia tisíce vojakov, napriek deklarovaným obavám o práva ukrajinských Rusov však Moskva ubezpečovala, že do záležitostí Ukrajiny nebude zasahovať. Ruské vojská napriek tomu začali preberať kontrolu nad územím a ruský prezident Vladimir Putin v sobotu požiadal parlament o schválenie ich nasadenia, na čo ho vyzval krymský premiér Sergej Aksjonov. Ukrajinské vedenie reagovalo vyhlásením mobilizácie. Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk obvinil Rusko z "vyhlásenia vojny" jeho krajine a vyzval zahraničných partnerov, aby vystúpili na podporu územnej celistvosti Ukrajiny.