Miliardár Slim podporuje trojdňový pracovný týždeň

Informuje americký portál msn s odvolaním sa na expertov. Podľa výskumov by mohol prispieť aj k zvýšeniu zamestnanosti.
      

Zámer podporuje aj mexický miliardár, telekomunikačný magnát Carlos Slim, ktorý je po Američanovi Billovi Gatesovi druhým najbohatším človekom sveta.
      

Britský denník Financial Times sa tento týždeň odvolal na Slimovo vystúpenie na konferencii podnikateľov v paraguajskom Asuncióne, kde povedal: "Pri trojdňovom pracovnom týždni by sme mali viac času na oddych, na zvýšenie kvality života". Štyri dni voľna by boli pre niektorých ľudí podnikateľskou príležitosťou, aby objavili nové voľnočasové aktivity.
      

Slim hovorí, že ľudia by mali pracovať tri dni v týždni po 10 až 11 hodín a súčasne by sa hranica dôchodkového veku mala zvýšiť na 70 až 75 rokov.
      

Niektorí experti hovoria, že na nápade, ktorý podporuje Slim, niečo môže byť. V skutočnosti by podľa nich mal byť miliardár tým posledným, ktorý by sa mal v dlhodobej diskusii na tému ideálnej dĺžke pracovného týždňa starať o veľké titulky v médiách.
      

"Vyhorenie je silným signálom straty produktivity," hovorí Rana Floridaová, šéfka konzultačnej spoločnosti Creative Class Group. Dodáva, že 40-hodinový pracovný týždeň nie je "magickým číslom" pre produktivitu.
      

Kratší pracovný týždeň má zmysel najmä pre ľudí so stresujúcimi pracovnými podmienkami, pre ľudí poskytujúcich prvú pomoc a v kreatívnych povolaniach.
      

V mnohých krajinách jestvuje kratší pracovný týždeň ako v Spojených štátoch. Vyplýva to zo štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Robotníci v Grécku pracujú ročne 2034 hodín, v Nemecku 1397. Ale nemecká produktivita je o 70 % vyššia než grécka.
      

"Kvalita života, pokles stresového zaťaženia a angažovanosť v práci rastie s kratším pracovným týždňom," tvrdí Steve Langerud z iowskej spoločnosti Grinnel, ktorá sa zaoberá pracovným poradenstvom. Poznamenal, že ak by klesal príjem úmerne skracovaniu pracovného času, vznikali by problémy. Priemerné ročné disponibilné prostriedky rodiny v Nemecku sú 30.721 USD (22.857,89 eura), v Grécku 19.095 USD.
      

Krajiny s najsilnejším poklesom pracovných hodín od Veľkej recesie v rokoch 1929-1933 dosiahli najväčší rast zamestnanosti. Tvrdí to Dean Baker riaditeľ washingtonského Centra pre hospodársky a politický výskum. To je podľa neho pozoruhodný úspech. Miera nezamestnanosti v Nemecku je 5,2 % a od krízy, ktorá prepukla v roku 2008, klesla o 4 percentné body, kým v Spojených štátoch je 6,1 % a zostáva o 1,5 percentného bodu nad predkrízovou úrovňou.
      

Zníženie pracovného týždňa približne o polovicu by viedlo k poklesu nadčasových hodín, nezamestnanosti, nadmernej spotreby, produkcii škodlivých emisií, chudoby, zakorenenej nerovnosti a nedostatku času pre obyčajnú radosť zo života. Uvádza sa to v správe londýnskeho ľavicového think-tank New Economics Foundation.

Robert Rudolf napísal pre Journal of Happiness Studies, že kratší pracovný týždeň nemusí viesť vždy k šťastnejším zamestnancom. Vzťahuje sa to na ľudí, ktorí sa v práci vyžívajú. Rudolf pôsobí ako asistent profesora v oddelení Medzinárodných štúdií Kórejskej univerzity. Podľa neho radosť zo života nerastie nepriamo úmerne s poklesom dĺžky pracovného týždňa. S týmto procesom nesúvisí ani miera životného uspokojenia.
      

Päťdňový pracovný týždeň vedie k vyčerpaniu od pondelka do piatka najmä v prípade, ak človek nemá rád svoje zamestnanie, ak je nad jeho sily, alebo ak má pochybnosti o zmysle svojej práce.