Mikročipové magnetické karty majú zvýšiť zabezpečenie Vatikánu

VATIKÁN – Od 1. Januára 2013 bude musieť každý, kto vstúpi alebo opustí Vatikán, použiť magnetickú identifikačnú kartu (s RFID čipom), ktorá umožní kedykoľvek lokalizovať vlastníka karty. Okrem toho zaznamenáva čas príchodu (a odchodu) do Vatikánu, Apoštolského paláca alebo Štátneho sekretariátu. 

Magnetické čipové karty sú len jedným z radu zvýšených bezpečnostných opatrení, ktoré nasledujú po bezpečnostnom škandále, keď na verejnosť prenikli dokumenty Vatikánu údajne dokazujúce korupciu. Ďalšie bezpečnostné opatrenia zahŕňajú zamknuté archívy, prísnejšie kontroly tých, ktorí si chcú v archíve pozrieť spisy a dokumentáciu a povinnosť ohlásiť každý skopírovaný dokument.

Svätá stolica zaviedla rad nových prísnejších pravidiel, ktoré sa vzťahujú dokonca aj na niekoľkých členov domácnosti pápeža. Kancelária osobných tajomníkov dostala celkový zákaz vstupu do archívov, aby sa zabránilo opakovaniu incidentu s uniknutými dokumentmi.
Osobní tajomníci pápeža majú kanceláriu hneď vedľa študovne pápeža Benedikta XVI. V tejto kancelárii bol okrem kopírky aj stôl s počítačom pre pápežovho komorníka. Práve v tejto miestnosti robil bývalý pápežov komorník Paolo Gabriele kópie dôverných dokumentov. Nový pápežský komorník kvôli škandálu Vatileaks nedostáva žiadne kancelárske úlohy a dokonca má zakázané tráviť čas v kancelárii pre tajomníkov.
Sprísnená bezpečnosť sa týka aj zaobchádzania s dokumentmi, ktoré putujú zo Štátneho sekretariátu na pápežov stôl. Tieto dokumenty sú potom vrátené do Štátneho sekretariátu s ďalšími poznámkami a nezameniteľným "B16", ktoré pápež vlastnoručne napíše na každý list, ktorý osobne prečítal.

Zodpovednou osobou, ktorá má na starosti kódované správy na Štátnom sekretariáte, je slovinský Monsignor Mitja Leskovar. On zodpovedá za bezpečnostné predpisy. Narodil sa počas komunistickej éry v Juhoslávii a stal sa protišpionážnym expertom, ktorý vybavuje dôverné správy vymieňané medzi Svätou stolicou a apoštolskými nunciami. Každý, kto si chce urobiť fotokópie dokumentov, musí uviesť svoje meno a dokument, z ktorého si robia kópie, do osobitného registra a tie následne kontroluje osobne Leskovar. Prístup k dvom sekciám archívu Štátneho sekretariátu je odteraz viac sprísnený. Obe tieto sekcie sa nachádzajú v tretej lodžii Apoštolského paláca a každú z nich má na starosti iný človek. Prvý archív obsahuje dokumenty vzťahujúce sa k dennej službe pápeža k univerzálnej Cirkvi a rímskej kúrie. V druhom sú listy dokumentujúce vzťahy medzi Svätou stolicou a rôznymi štátmi sveta. Akýkoľvek úradník Štátneho sekretariátu, ktorý by chcel konzultovať čo i len jeden z týchto dokumentov, musí písomne vyplniť autorizačný formulár. Toto pravidlo existovalo už aj predtým, ale nebol takto prísne dodržiavaný.

Vatikán však nie je prvý, kto nasadí monitorovacie RFID čipy na zamestnancov. Tento kontroverzný krok už skôr spravili niektoré školy v americkom Texase. Technológia RFID priniesla mnoho výhod rôznym dodávateľským a logistickým reťazcom, ale dlhé roky sa ozývajú aj hlasy kritikov tejto technológie, ktoré tvrdia, že má aj temnú stránku. Práve tieto čipy môžu byť prvým reálnym krokom, ktorý výrazne zasiahnu do súkromia každého jedinca a vytvorí sa akési "Big Brother" prostredie.

Prvé protesty sa objavili v San Antoniu, kde sa študenti snažili zabrániť školám inštalovať tieto RFID systémy, ktoré sledujú pohyb študentov na akademickej pôde a možno aj mimo nej.
Od študentov na dvoch školách v San Antoniu (ale aj ďalších v celej krajine) vyžadovali, aby mali stále pri sebe nové študentské ID karty so zabudovaným RFID čipom, ktoré sú pripojené k sieti čítačiek, ktoré v reálnom čase monitorujú ich pohyb v budovách.

Potenciálny problém môže byť však v tom, že to čo začína ako bezpečnostný motív, môže veľmi rýchlo nabrať iný smer. V prípade rozšírenia tejto technológie do kancelárskeho prostredia, môžu podniky začať sledovať pohyb svojich zamestnancov. Nakoniec môžete dostať email od šéfa, prečo trávite toľko času rozhovorom s osobou pri sekcii 8, alebo aj čokoľvek iné.