Mikolášik: Brexit povedie aj k zmene zloženia Európskeho parlamentu

Poslanec pripomenul, že v prípade brexitu budú mať obe strany, EÚ aj Spojené kráľovstvo, dvojročnú lehotu na dohodu o spôsobe "rozvodu". Isté však je, že v tomto prípade by po dvoch rokoch europarlament museli opustiť europoslanci zvolení za túto krajinu.

Británia má v súčasnosti v EP 73 poslancov. Najviac, 22 poslancov, vo frakcii Európa priamej slobody a demokracie (EFDD), ktorej spolupredsedom je líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage. V euroskeptickej skupine Európski konzervatívci a reformisti (ECR) je 21 britských poslancov, ktorí v tejto skupine jasne dominujú. Na treťom mieste je Pokroková aliancia socialistov a demokratov (S&D), kde je 20 britských poslancov.

V ostatných politických skupinách sú predstavitelia Británie zastúpení menej - vo frakcii Zelených šiestimi poslancami, k liberálom a demokratom sa hlási len jeden britský poslanec, rovnako po jednom britskom členovi majú skupina Európska spojená ľavica/Severská zelená ľavica a skupina Európa národov a slobody, ktorú založila Marine Le Penová. Jedna britská poslankyňa patrí do skupiny Nezaradených.

Možno konštatovať, že odchod britských europoslancov zo 751-členného EP by bol najväčšou výhrou pre tábor Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorá by si ešte viac posilnila svoje vedúce postavenie. Oslabil by sa tábor socialistov z S&D a značne by stratili na vplyve protieurópske a euroskeptické hlasy v europarlamente. Poslanec Mikolášik pripustil, že možný brexit by viedol k novej štruktúre europarlamentu.

"Sú možné dva scenáre. Zostaneme na počte 750 poslancov plus jeden a doplní sa počet podľa kľúča početnosti členských krajín. Druhý scenár, o ktorom sa ešte otvorene nehovorí, je, že by sme znížili počet poslancov o tých britských, ktorí v prípade brexitu opustia Európsky parlament," opísal situáciu Mikolášik. Podľa jeho slov je však pravdepodobnejšia prvá možnosť, pretože v EP bol prijatý kľúč, že táto inštitúcia bude mať "navždy" 750 poslancov plus jedného, čo znamená, že všetky členské krajiny by mali v EP o niekoľko poslancov viac, podľa prerozdeľovacieho kľúča.

Ustanovenie 750+1 sa vnímalo ako potrebné najmä z hľadiska rozširovania EÚ o nových členov, ale táto dohoda by mala platiť aj v opačnom prípade, pri "zúžení" únie.

V europarlamente okrem toho po každých voľbách platí aj D'Hondtova metóda prerozdeľovania mandátov podľa politickej príslušnosti zvolených poslancov.