Mihálovi chýba diskusia o zákone o ochrane osobných údajov

"Ľudia na Slovensku si takýto prístup nezaslúžia," povedal Mihál a dodal, že napriek tomu je v novele veľa dobrých zmien. "Sú tam aj veci, ktoré mi vadia," skonštatoval. Jednou z nich je napríklad výška pokút, ktorá by sa podľa neho mala znížiť aspoň v prvých rokoch platnosti.

Za porušovanie zákona o ochrane osobných údajov by už podľa novely nemali byť pokuty povinné - Úrad na ochranu osobných údajov sa bude môcť rozhodnúť, či pokutu uloží alebo nie. Ukladanie pokút a poriadkových pokút by tak malo závisieť od jednotlivých typov povinností, ktoré zamestnávateľom z tohto zákona plynú a závažnosti jeho prípadného porušenia. Výrazne má tiež klesnúť sadzobník pokút. Parlament sa návrhom zaoberá v skrátenom legislatívnom konaní, aktuálne sa nachádza v druhom čítaní. "Je to reakcia na tie signály, ktoré dostal predseda vlády, že to bolo mimoriadne byrokraticky zaťažujúce. Je to rýchla reakcia,“ vysvetlil podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). 

Súčasný zákon, ktorý je v praxi približne rok, opakovane kritizovali zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov a Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR. Normu považujú za administratívny nezmysel desaťročia. Zákon je podľa zamestnávateľov svojimi nevykonateľnými a absurdnými ustanoveniami ťažko aplikovateľný v praxi a predstavuje iba zbytočnú finančnú záťaž. Reálne posilnenie ochrany osobných údajov je však otázne. Pokuty označili zamestnávatelia za likvidačné. 

Účelom predkladaného materiálu je najmä minimalizovať nejasnosti a zjednodušiť a uľahčiť niektoré požiadavky pri plnení povinností v rámci procesu spracúvania osobných údajov fyzických osôb zo strany prevádzkovateľov a sprostredkovateľov. Podľa vlády zohľadňuje predložený návrh zákona predovšetkým vzťah medzi prevádzkovateľom a oprávnenou osobou, ktorá u prevádzkovateľa prichádza do styku s osobnými údajmi. Zamestnávatelia označili za problematickú pozíciu tejto zodpovednej osoby v súčasnom platnom zákone, ktorá podlieha povinnosti vykonať skúšku na úrade, pričom podľa zákona nesie neustále riziko uloženia pokuty až do výšky tritisíc eur. 

Návrh novely zákona v definícii oprávnenej osoby v tejto súvislosti predpokladá zmenu, a to z pracovného pomeru na pracovnoprávny vzťah. Dôvodom je to, že vznik funkcie oprávnenej osoby nie je viazaný výlučne len na pracovný pomer, ale oprávnenou osobou môže byť napríklad aj fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, či fyzická osoba, vykonávajúca absolventskú prax. Novela zákona má zároveň pri oprávnenej osobe snahu znížiť aj administratívnu záťaž, a to pokiaľ ide o obsah poučenia oprávnenej osoby, preto navrhuje jeho rozsah zúžiť.