Migranti na grécko-macedónskej hranici zablokovali železnicu, radšej zomrú, akoby sa mali vrátiť

Jeden Iránec vyhlásil protestnú hladovku. Vyzliekol sa do pol pása, zošil si ústa nylonom a posadil sa pred rad príslušníkov macedónskej poriadkovej polície. Na otázku Reuters, kam chce ísť, 34-ročný elektroinžinier Hamid povedal, že do ktorejkoľvek slobodnej krajiny sveta. "Nemôžem sa vrátiť. Obesili by ma," vyhlásil. Státisíce migrantov, medzi ktorými je množstvo Sýrčanov utekajúcich pred vojnou, prešlo balkánskou cestou do bohatších krajín na severe a západe Európskej únie. Minulý týždeň však Slovinsko, ktoré je členom schengenského priestoru, vyhlásilo, že bude púšťať iba utečencov pred konfliktmi v Sýrii, Iraku a Afganistane. Všetkých ostatných považuje za "ekonomických migrantov" a bude ich vracať.

K Slovinsku sa pridali Chorvátsko, Srbsko a Macedónsko, v dôsledku čoho narastajú počty migrantov, ktorí uviazli v stanoch na hraniciach Balkánu. A zima sa blíži. Organizácie na ochranu ľudských práv túto politiku spochybnili s varovaním, že azyl nemožno udeľovať na základe štátnej príslušnosti. "Klasifikovať celý národ za ekonomických migrantov nie je princíp, ktorý by medzinárodné právo uznávalo," varoval riaditeľ azylového centra v Belehrade Radoš Durovič. "Riskujeme porušenie ľudských práv a azylového zákona," povedal v srbskej štátnej televízii.

Nové opatrenie zaviedli balkánske krajiny v čase zvýšených obáv z bezpečnostného rizika, ktoré prináša chaotický a často vôbec nekontrolovaný tok migrantov, po parížskych teroristických útokoch z 13. novembra so 130 obeťami na životoch. Vyšlo najavo, že dvaja samovražední atentátnici pricestovali loďou do Grécka a odtiaľ prešli cez Balkán na sever. Väčšina útočníkov však boli občania Francúzska a Belgicka. Skupina Bangladéšanov sa na grécko-macedónskej hranici vyzliekla do pol pása a napísala si červenou farbou na hruď: "Zastreľte nás, nikdy nepôjdeme naspäť" či "Zastreľte nás alebo nás zachráňte", informovala agentúra Reuters.