Mičovský: Opozícia sa predbieha pri predkladaní zákonov

Podľa neho ako keby sa opozícia predbiehala, kto prvý predloží zákon rýchlejšie a komplexnejšie. Mičovskému sa nepozdáva, že by preteky opozície boli najlepšou odpoveďou na spoločenský dopyt. Upozornil, že návrh OĽaNO na túto tému je najpodrobnejší.

Nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic totiž v rozprave pripomenul, že keď oznámil predloženie zákona na ochranu oznamovateľov korupcie vo februári 2013, takýto zákon tesne pred ním podalo aj KDH. Pripomenul, že návrh bol spracovaný na ministerstve vnútra za vlády Ivety Radičovej. Figeľ odmietol, že by KDH išlo o preteky s ostatnými. 

Lipšic tiež upozornil, že sa stávajú prípady, keď ľudia ktorí oznamujú korupciu, sú sankcionovaní a nie chránení. Pripomenul, že pred pol rokom, keď NR SR rokovala o tejto norme, došlo v druhom čítaní k vypusteniu kľúčových ustanovení zákona. Išlo napríklad o finančnú odmenu pre oznamovateľa korupcie. „Každý pokus je fajn, ale keď zákon nebude obsahovať potenciálne odmeňovanie pre oznamovateľov, bude mať obmedzenú účinnosť,“ uviedol. 

Poslanec NR SR Štefan Kuffa však považuje odmeňovanie oznamovateľov korupcie za problém. Pripomenul, že kedysi ľudia udávali pre peniaze. „Je ľahké niekoho označiť z niečoho, čo aj neurobil. Pošpiniť česť je ľahšie ako to naprávať. Odmeňovanie vnímam ako riziko,“ povedal Kuffa v rozprave. 

Parlament dnes rokuje o návrhu KDH, ktoré do parlamentu opätovne predložilo návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi. Zvyšovať ochranu oznamovateľov korupcie sa KDH pokúšalo aj minulý rok, zákon do NR SR predložili vo februári 2013, vládny Smer-SD ich návrh vtedy najprv posunul do druhého čítania, v septembri 2013 ho však definitívne zamietol. 

Poslanci Ján Figeľ, Pavol Zajac a Ján Hudacký presadzujú garantovať ochranu zamestnancov pred stratou zamestnania alebo poškodením ich práv, ak významnou mierou prispejú k účinnejšiemu odhaľovaniu a objasneniu korupcie daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených subjektov či Európskych spoločenstiev. O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor alebo súd na žiadosť zamestnanca. "Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chránenej osoby je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Priznanie tohto právneho postavenia má na jednej strane zamedziť nepriaznivým úkonom proti zamestnancovi, motivovaným konaním zamestnanca proti zamestnávateľovi, čiže chrániť zamestnanca, a na druhej strane súčasne povzbudiť' iných zamestnancov na oznamovanie významných skutočnosti, lebo tieto oznámenia sú podávané vo verejnom záujme," vysvetľujú podstatu návrhu poslanci KDH. Ochranu zákon rozširuje aj na právne poradenstvo a možnosť poskytnutia odmeny do výšky 10 percent z uchránenej alebo vrátenej hodnoty, ak už v korupčnej kauze padol právoplatný rozsudok. Odmena je však limitovaná a nesmie prekročiť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. 

Návrh o ochrane oznamovateľov korupcie a ďalšieho protispoločenského správania koncom marca tohto roku predstavil aj minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho ide o komplexnejšiu právnu normu ako doteraz predkladané zákony. Legislatíva rezortu vnútra by si tiež mala poradiť s účelovými oznámeniami a počíta aj s možnosťou finančných odmien pre odvážnych občanov. Kaliňákov návrh do pojmu protispoločenskej činnosti, ktorej hlásenie sa má chrániť, počíta niektoré trestné činy verejných činiteľov, ďalej korupciu, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev a obsahuje aj všetky trestné činy s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správne delikty, za ktoré hrozí pokuta najmenej 50-tisíc eur. Ministerstký návrh počíta s odmenou, ktorá nebude nárokovateľná, teda automatická. Rozhodnúť o nej môže ministerstvo spravodlivosti, ale až po právoplatnom skončení trestného, respektíve správneho konania. Strop odmeny má byť vo výške 50-násobku minimálnej mzdy.