BRATISLAVA - Prebieha naozaj globálne otepľovanie, keď sa v marci, po prvom jarnom dni, zaznamenali rekordné mrazy? Aj na takéto otázky sú pripravení odpovedať meteorológovia a klimatológovia počas dňa otvorených dverí, ktorý sa koná v piatok aj v sobotu (24.3.) na rôznych pracoviskách Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Podujatie sa uskutočňuje pri príležitosti Svetového dňa vody, ktorý si verejnosť každoročne pripomína 22. marca a Svetového meteorologického dňa (23. marca). Podrobnejší program možno nájsť na webe shmu.sk. Verejnosť bude mať v sídle SHMÚ možnosť vidieť, ako sa napríklad pripravuje predpoveď počasia.
"V súčasnosti sa nezaobídeme bez počítačových meteorologických modelov. Ale každý model má svoje muchy alebo oblasti, v ktorých treba korekciu meteorológa. Najmä preto, že Slovensko je členitá krajina a máme naozaj rôznorodý reliéf. V niektorých parametroch musí teda meteorológ korigovať výsledky modelu na základe vlastnej skúsenosti, a tiež na základe záverov, ktoré si dohodneme na porade," vysvetlil meteorológ Marcel Macko v rozhovore pre TABLET.TV.
Úspešnosť prognóz je čoraz vyššia a pri predpovediach na nasledujúci deň dosahujú presnosť 93 percent. Práve obdobia mimoriadne studeného počasia, aké boli v minulých dňoch, odborníkom komplikujú situáciu, ak chcú verejnosti vysvetľovať otázky spojené s klimatickou zmenou. Ľudia sú zvyknutí vnímať počasie skôr pocitovo. Zmena klímy je však podľa odborníkov realitou.
"Najvýznamnejší trend, ktorý sledujeme, je všeobecný nárast teploty vo všetkých sezónach, predovšetkým v zime a v lete. S tým prichádzajú rôzne extrémy, najvýraznejšie v oblasti zrážok. Zrážky kulminujú v krátkych intervaloch, ktoré sa pravidelne, hlavne v lete, striedajú s dlhými suchými a horúcimi periódami. V zimnom období sa zasa stretávame s tým, že sú dva mesiace, napríklad december a január, teplotne mimoriadne nadnormálne a jeden je zasa studený," povedal klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ.
Vedci z rôznych odborov, nielen meteorológovia a klimatológovia, považujú za kritickú a najvyššiu únosnú hranicu oteplenie, ktoré nepresiahne hranicu dvoch stupňov. Výraznejší nárast teploty by už bol pre mnohé časti sveta nezvládnuteľný. Parížska klimatická dohoda z roku 2015 preto ráta s limitom dva stupne, ale aj s možnosťou korigovať a sprísniť prijaté záväzky.
Zatiaľ, čo globálne otepľovanie vyvoláva oprávnené obavy, lokálne oteplenie v najbližších dňoch je dobrou správou. Podľa meteorológov bude prílev arktického vzduchu slabnúť a denné teploty by cez víkend mali stúpnuť na desať stupňov Celzia, miestami aj vyššie. Podmienky na víkendovú návštevu meteorologických pracovísk teda budú priaznivé.