Mesároš z SNSĽP: Naše vnímanie ľudských práv značne ovplyvňujú emócie

V Správe o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike za rok 2015 to konštatujú zástupcovia Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP).

"Rok 2015 bol v prípade tém ľudských práv a rovnakého zaobchádzania rokom odklonu od racionality," uviedol výkonný riaditeľ SNSĽP Marian Mesároš. Stredisko situáciu hodnotilo na základe monitoringu médií, všeobecnej situácie i podnetov, ktorými sa zaoberalo.

Výkonný riaditeľ SNSĽP pripomenul vyhrotenú atmosféru, ktorá sprevádzala referendum o rodine, problém migrácie, ale i nárast prejavov extrémizmu. "Slováci sa obávajú všetkého, čo môže mať vplyv na ich každodenný život, pri dlhodobých problémoch máme preto tendenciu nájsť si vinníka v skupinách či menšinách, ktoré za to sú akože zodpovedné, a často v tom hrá úlohu iracionalita, emócie, čo je živná pôda pre extrémizmus,“ upozornil.

Rok 2015 bol podľa Mesároša takisto rokom poučenia, že sa k extrémizmu nemožno správať pasívne. "Napriek tomu, že sme poznali prejavy intolerancie a skupiny, ktoré takéto prejavy demonštrovali a presadzovali, mysleli sme si, že ak nebudeme o nich informovať, vykapú," skonštatoval Mesároš. Opak bol však pravdou. "Podcenili sme aj silu sociálnych sietí, ktoré tieto myšlienky extrémizmu šírili tým, ktorí o to mali záujem a boli náchylní tieto myšlienky prijať už nie ako extrémistický názor, ale ako bežný životný postoj, za ktorý sa nehanbia," upozornil Mesároš.

Spoločnosť i samotné stredisko musia byť preto aktívnejší. "To, čo sa však nakopilo, sa za pár mesiacov nevyrieši," upozornil Mesároš. SNSĽP sa v roku 2015 výraznejšie zameralo aj na problematiku nerovnakého zaobchádzania, ktoré sa týkalo témy odstraňovania bariér pre ľudí s telesným či zmyslovým postihnutím. Podľa lektora strediska Tomáša Földesa Slovensko v tejto oblasti stále robí veľmi málo, téme debarierizácie spoločnosti by sa mal štát venovať oveľa intenzívnejšie. "Od roku 2010 sme viazaní dodržiavať inštitúty zavedené Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a ak ten hovorí o požiadavke prístupnosti v maximálnom možnom rámci, o požiadavke osobnej mobility zdravotne postihnutých osôb, mali by sme to urýchlene riešiť," uviedol Földes.

Upozornil, že legislatíva sa v tomto smere nemenila 16 rokov. "Je to preto aj výzva pre súčasnú vládu, aby v rámci novely stavebného zákona zaviedla štandardy univerzálneho dizajnu, ktorý vo verejných budovách uľahčí prístup zdravotne postihnutým osobám," uviedol Földes.