Merkelovej presadzovanie ekonomickej vlády vyvolalo ostrú kritiku

Nemecka kancelárka Angela Merkelová spoločne s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym presadili na piatkovom (4.2.) summite EÚ myšlienku spoločnej hospodárskej vlády v eurozóne. Plán však narazil aj na tvrdú kritiku. Ostatní lídri vyčítajú Merkelovej štiepenie únie a dokonca aj nemecká strana hovorí o zlom štarte presadzovania užšej spolupráce v oblasti hospodárskej politiky.
      Merkelovej myšlienka na vytvorenie ekonomickej vlády v eurozóne narazila na summite na ostrú kritiku z mnohých strán. Poľský premiér Donald Tusk, ktorého krajina zatiaľ neprijala euro, priamo kritizoval Merkelovú a vyjadril "hlboké pochybnosti o spôsobe" presadzovania hospodárskej vlády v rámci eurozóny. "Prečo musíme demonštrovať štiepenie? Stojí jej zvyšok únie v ceste?" pýtal sa Tusk po skončení summitu.
      Merkelová svoj plán prediskutovala s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, ale nie s menšími členmi EÚ, čo kritizoval napríklad maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa informácií nemeckého týždenníka Der Spiegel postup Merkelovej sa stretol s negatívnou odozvou aj u kolegov z eurozóny, ako je belgický premiér Yves Leterme alebo luxemburský premiér a šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker.
      Belgicku a Luxembursku sa nepáči predovšetkým nemecká požiadavka na zjednotenie veku odchodu do dôchodku v rámci eurozóny a odstránenie viazanosti zvyšovania platov na infláciu.
      Podľa účastníkov bola nálada na summite od začiatku chladná. Vzhľadom na nedostatok času hovorili o "zlom štarte" dokonca aj nemeckí predstavitelia.
      Nemecko sa spoločne s Francúzskom snaží využiť dlhovú krízu ako šancu na prehĺbenie koordinácie hospodárskych politík krajín eurozóny. Merkelová po skončení summitu uviedla, že táto myšlienka sa stretla so širokou podporou. "Chceme novú kvalitu ekonomickej koordinácie v eurozóne, ktorá je otvorená aj pre ďalšie krajiny," uviedla nemecká kancelárka. Zatiaľ sa však v Bruseli nehovorilo o konkrétnych krokoch. "Dnes sme sa dohodli, že uzavrieme takýto pakt," povedala v piatok po skončení summitu Merkelová.
      Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy označil spojenectvo Nemecka a Francúzska za "veľmi silnú os". "Dohodli sme sa na princípe, ktorým je ekonomická vláda, harmonizácia a integrácia hospodárskych politík. Už to je veľa."
      Rakúsky kancelár Werner Faymann hovoril o rozdelení únie a nie o "širokom konsenze" ako Merkelová. "Názory sa radikálne rozchádzajú." Luxemburskému premiérovi Junckerovi sa zasa nepáči, že Nemecko, ani Francúzsko nepredložili detaily budúceho paktu na podporu konkurencieschopnosti. Podobnú kritiku predniesol aj predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. "Nehovorili sme o žiadnych konkrétnych návrhoch." Van Rompuy má pritom do konca marca, kedy sa bude konať ďalší summit, vypracovať plán reformy menovej únie.
      Členovia eurozóny sa ešte neformálne stretnú pred jarným summitom únie, ktorý sa bude konať 24. a 25. marca. Na summite sa má schváliť komplexná reforma menovej únie. Berlín požaduje pakt na podporu konkurencieschopnosti na oplátku za to, že  bude súhlasiť s plánovanou reformou Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), ktorej súčasťou je aj zvýšenie prostriedkov vo fonde.
      Predovšetkým Európska komisia (EK) tlačí na vytvorenie záväzných pravidiel, čím by sa posilnilo jej postavenie. Okrem toho chce využiť Merkelovej myšlienku prehĺbenia koordinácie v oblasti hospodárskej politiky aj proti Nemecku. "Nielen deficitné krajiny, ale aj štáty s prebytkami musia prijať korekcie," uviedol Marco Buti, poradca komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna.

Zdroj: TASR/DPA, Der Spiegel