Menzel: Pri výbere hercov používam svoj inštinkt

Na ich úspechu majú neodmysliteľný podiel aj herci. Pri ich výbere sa Menzel podľa vlastných slov spolieha výhradne na svoj inštinkt. Vždy keď má vyberať herca, najprv sa s ním rozpráva a potom si kladie zásadnú otázku. "Išiel by som ja s týmto človekom na týždeň na dovolenku? A keď mám pocit, že áno, tak viem, že je dobrý," vysvetľuje 75-ročný umelec, ktorý nedávno potešil aj svojich slovenských priaznivcov 400-stranovou spomienkovou publikáciou Rozmarná léta.
      

Jeden z najslávnejších českých filmových režisérov venuje v knihe veľký priestor svojim najslávnejších snímkam z obdobia "novej vlny" - v roku 1966 Oscarom ocenenému filmu Ostře sledované vlaky či snímke Rozmarné léto. Ako pre TASR Jiří Menzel potvrdil, oscarový titul mu priniesol nielen radosť so svetového úspechu, ale aj komplikácie s vtedajšou komunistickou mocou. Papaláši v bývalom Československu režiséra nútili k tomu, aby sa filmovej sošky, ktorú mu udelila Americká filmová akadémia za celovečerný debut, zriekol. "Oni závideli," reagoval s úsmevom režisér a ďalej vážnejším tónom vysvetlil: "Chceli len, aby som poskytol interview, v ktorom by som sa vzdal Oscara. Našťastie som to dokázal neurobiť. Potom zase chceli, aby som Oscara získal. Bolo to zlé, hlúpe, trpké, škaredé, ale s odstupom doby to bolo smiešne."
      

Menzel sa v knihe vyjadruje aj ku "kauze" Oscar. V kapitole o filmoch z 80. rokov nechýbajú obľúbené Postřižiny či legendárna komédia Vesničko má středisková, ktorú tiež nominovali na Oscara v kategórii cudzojazyčný film. Na otázku, ako si slávny režisér vyberá hercov pre svoje filmy ďalej odpovedal: "Musí mať dôveru, že s ním nakrúcanie bude v pohode a hlavne že jeho pozitívny výraz sa prenesie i na filmové plátno. To sa mi vždy vyplatilo. Myslím si, že veľa toho neviem, ale vycítiť človeka, ktorý je dobrý do filmu, nemusí byť ani herec, ale musí mať v sebe určité čaro osobnosti, to je moja devíza."
      

V autobiografii bohatej na archívne i súkromné fotografie, listy, vysvedčenia a iné dokumenty Menzel spomína nielen na hereckých spolupracovníkov, kameramanov a filmových kritikov, ale aj svoje detstvo, rodinné zázemie, štúdium na prestížnej FAMU či filmové začiatky pred kamerou. V roku 1964 sa objavil v psychologickej dráme Obžalovaný z dielne režisérskeho tandemu Ján Kadár, Elmar Klos, v ktorej hlavného hrdinu stvárnil v tom čase málo známy slovenský herec Vlado Müller. Na spoluprácu s hereckým kolegom i s režisérom spomína Jiří Menzel s radosťou. "Pretože Vlado bol priateľský a Kádar bol neskutočne láskavý človek," dodal autor memoárov, ktoré končia v roku 1988 a režisérovou päťdesiatkou. Spomienková kniha si tak pýta pokračovanie: "Áno, to som sľúbil, ale to neznamená, že to urobím."