Menej stromov znamená menej snehu na Kilimandžáre

Nielen často spomínané globálne otepľovanie, ale aj odlesňovanie svahov považuje tím vedcov pod vedením Nicholasa Pepina z britskej University of Portsmouth za príčinu rapídneho stenčovania snehovej čiapočky najvyššej africkej hory Kilimandžáro. Píše o tom v časopise Global and Planetary Change.
      Literárny pomník postavil ľadovcom na masíve v roku 1936 spisovateľ Ernest Hemingway v diele Snehy Kilimandžára. O desať až 20 rokov však už môžu byť minulosťou.
      Menej stromov znamená menej vyprodukovanej vlhkosti, z ktorej by tvorili oblaky a z nich by padal sneh, doplňujúci ubúdajúcu hmotu ľadovcov, domieva sa Pepin s kolegami.
      Pepinov tím zhromažďoval štyri roky meteorologické dáta z okolia Kilimandžára, jeho úbočí a vrcholu. Analýza údajov potvrdila existenciu pre tropické pohoria typickej cirkulácie, keď počas dňa vlhký vzduch zohrievaný slnečným žiarením stúpa nahor, kondenzuje sa do podoby oblakov, z ktorých často prší alebo sneží. V noci je to naopak - chladné vzduchové masy prúdia k úpätiu Kilimandžára.
      Keďže okolie Kilimandžára je mimo obdobia letných dažďov veľmi suché, prevažujúcim zdrojom vclhkosti je dažďový les na svahoch masívu. V ostatných desaťročiach však les čoraz viac ustupuje poľnohospodárskym plochám. Úžitkové rastliny však produkujú oveľa menej vlhkosti ako pôvodný porast. Nimi zarastené plochy sa navyše rýchlejšie zahrievajú. Zmena mikroklímy preto podľa Pepinovho tímu prispieva k topeniu ľadovcov na Kilimandžáre prinajmenšom rovnakou mierou ako globálna klimatická zmena.

Zdroj: TASR