Medvede sú hore, najnebezpečnejšia je medvedica s mladými

„Na ochrannom obvode Štrbské Pleso sme počas zimy sporadicky pozorovali stopy dvoch medveďov, ktoré spali veľmi málo. Jeden na Uhliščatkách a jeden na Troch studničkách,“ informoval ekológ z ochranného obvodu Štrbské Pleso Štátnych lesov TANAP Pavol Kráľ. Podľa jeho slov to však nie je nič výnimočné, pretože medveď nie je pravým zimným spáčom. Zvyčajne strávi vo svojom zimnom úkryte od troch do piatich mesiacov. Po zime býva zväčša vychudnutý a hladný.

Podľa Kráľa je úplne bežné, že medvede v Tatrách sa uložia na zimný spánok aj vysoko v kosodrevine. „Keď sa prebúdzajú, je v týchto vysokohorských podmienkach ešte sneh. Videli sme, že po prebudení medveď prerazil snehovú vrstvu a podľa stôp sa dalo identifikovať, že v prvý deň sa motal len okolo brlohu a viac ako 50 metrov sa od neho nevzdialil. Až na druhý deň si to namieril od brlohu rovno do podhoria,“ opísal správanie medveďa po prebudení Kráľ. Ani medvedica s medvieďatami, ktoré sa rodia v januári, sa po prebudení pri brlohu dlho nezdržiava. „Možno jeden či dva dni, kým sa aklimatizuje, kým naštartuje svoje životné funkcie a spolu s potomstvom sa vyberie do podhoria. K brlohu sa opäť vráti až pred zimným spánkom alebo uprednostní iný,“ doplnil. V lete podľa neho využívajú medvede na denný odpočinok takzvané odpočinkové miesta, ktorých majú vo svojom teritóriu viacero.

V období budenia medveďov je už podhorie bez snehu a potravy je pre ne dostatok, skonštatoval Kráľ. „Medveď je všežravec, hovorí sa, že až 80 percent jeho potravy tvorí bylinná potrava, ale nepohrdne ani kadávermi, čiže likviduje všetko uhynuté, čo po ceste nájde a čo mu líšky a krkavce nechajú,“ informoval, pričom podotkol, že napriek hladu medveďov, nepostrehol, že by boli po prebudení agresívnejšie. „Agresivita vyplýva skôr z toho, či je to matka s mladými alebo je to medveď, ktorý bol počas dňa prekvapený na odpočinkovom mieste. Medveď si je vedomý svojej dominantnosti, nepotrebuje mať napnuté všetky zmysly počas denného odpočinku,“ vysvetlil tatranský ekológ. Ako dodal, často sa stane, že človek zbadá medveďa na poslednú chvíľu, pár krokov pred sebou a vtedy medveď zareaguje veľmi nevyspytateľne. „Obyčajne zuteká, no môže v panike aj zaútočiť. Najnebezpečnejšie je to vtedy, keď sa človek dostane k medvedici s mladými,“ upozornil. Zároveň však uviedol, že paušalizovať správanie medveďov pri stretnutí s človekom je nemožné. „Každý prípad je jedinečný. Vo veľkej väčšine medveď ustúpi skôr, ako ho človek vôbec uvidí alebo ostane ukrytý v kosodrevine či v lese a nechá človeka prejsť okolo,“ uzavrel ekológ