Matej Tóth s novým slovenským chodeckým maximom

Rodák z Nitry, ktorý už vie, ako chutí prvenstvo v pretekoch Svetového pohára (2010 v mexickom stredisku Chihuahua), bol vlani na tejto trati na olympijských hrách v Londýne ôsmy. Doteraz jeho najlepšie umiestnenie z majstrovstiev sveta bolo 9. miesto z dvadsiatky v Berlíne 2009. Tentoraz výrazne upravil svoje výsledkové maximá. "Chcel som začať trošku opatrnejšie, ale od začiatku sa tieto moje plány rúcali. Od štartu sa išlo dosť svižne, už po pätnástich kilometroch sa pole výrazne začalo trhať. Cítil som sa však veľmi dobre, telo reagovalo veľmi dobre," začal Matej Tóth hodnotiť svoje moskovské vystúpenie. 

Na všetkých medzičasoch sa vo vyše 60-člennom štartovom poli pohyboval medzi elitnou desiatkou. "Držal som si až do tridsiateho kilometra rovnomerné tempo. Potom prišiel môj najrýchlejší päťkilometrový úsek, keď som šliapal spolu s neskorším bronzovým medailistom Austrálčanom Tallentom. Trochu mi to odčerpalo sily, ale nepovažujem to za výraznejšiu taktickú chybu," pokračoval zverenec trénera Juraja Benčíka. 

Priznal sa však, že nasledujúci päťkilometrový úsek bol preňho na trati kritický. "Najťažší úsek bol od tridsiateho piateho po štyridsiaty kilometer. Do cieľa bolo ešte ďaleko a ja som mal nie celkom najlepšie pocity. Našťastie som veľmi rýchlo zareagoval. Hneď, ako som pocítil, že to nie je celkom ono, spomalil som a to sa ukázalo ako veľmi dôležité. Upokojil som sa a opäť som sa vrátil k svojmu tempu, vlastnému rytmu. Cítil som, že budem schopný udržať ho až do cieľa. Podarilo sa mi to. V závere sa poradie neustále miešalo, ale vedel som, že som stále v hre a to ma povzbudzovalo. Čas som si na poslednej desiatke už nevšímal, bojoval som o čo najlepšie umiestnenie. Miešajú sa u mňa pocity obrovského šťastia a spokojnosti," neskrýval Matej Tóth svoje vnútorné pocity. 

V slnečnom a pomerne teplom počasí bolo mimoriadne dôležité nielen správne si rozvrhnúť sily, ale aj vhodne dopĺňať tekutiny a energiu. "Mal som perfektne načasované občerstvovanie. Nemám zatiaľ na konte veľa päťdesiatok, ale už som vedel, kde a čo si zobrať, aby to išlo až do konca. Ten náznak krízy bol skôr záležitosťou energie," vysvetľoval v cieli. 

V ruskej metropole boli preteky chodcov na 50 km veľmi kvalitné. "Aj keď je poolympijský rok, preteky mali výbornú úroveň. Ukázalo sa, že súperi sú vynikajúco pripravení a špička sa neustále rozširuje. Pred pretekmi som tipoval, že na prvú osmičku bude treba čas okolo tri hodiny štyridsaťtri minút a to sa potvrdilo. Na ten čas som si aj trúfal a veril som, že tam niekde by som sa mohol pohybovať. Dokázal som ešte zrýchliť a je z toho druhý najlepší výkon v kariére," tešil sa slovenský atlét roka 2006. 

V cieli si vychutnal radosť z výsledku so svojimi najbližšími. "V cieli ma čakal otec a švagor. Boli to nádherné pocity. Keby sa to dalo, poslal by som svoje sily strýkovi Igorovi, ktorý sa lieči z ťažkej choroby. Najmä naňho som myslel v posledných kilometroch," uzavrel Matej Tóth.