"Vysporiadanie sa s následkami kalamity z roku 1996 je výsledok dobre odvedenej práce našich lesníkov," uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.
"Lesníci ani zďaleka nie sú len tí, ktorí pília stromy, ale vysádzajú aj nové stromy a starajú sa o ich zdravie. Krásny nový les na Horehroní je dôkazom, že naši lesníci si dokážu poradiť aj s neočakávanými výčinmi počasia," pripomenula Matečná.
Takmer tri štvrtiny kalamitnej plochy bolo zalesňovaných umelo – výsadbou sadeníc. Lesná správa Osrblie použila 2.800.000 sadeníc (38 % buk, 36 % smrek, 9 % smrekovec, 9 % javor, 8 % jedľa). V súčasnosti na týchto územiach rastie zdravý, plnohodnotný les s vysokou biodiverzitou, v ktorom môže návštevník stretnúť rysa, vlka, medveďa, ale napríklad i vzácneho hlucháňa.
Podľa ministerky les je všeobecne uznávaný ako hlavný ekologicko-stabilizačný prvok v krajine a spolu s vodou tvorí strategické prírodné bohatstvo každého štátu.
"Našou úlohou v oblasti starostlivosti o les je vytvárať takú budúcnosť, kde všetky európske lesy budú životaschopné, produktívne a budú môcť plniť množstvo funkcií – od hospodárskej až po rekreačnú," dodala Matečná.
Veterná smršť sa prehnala regiónom Horehronia 8. júla 1996 a obrovské škody napáchala najmä na území lesných závodov Beňuš, Čierny Balog, Kriváň a Slovenská Ľupča. Najväčšie škody, takmer 60 % z celkového množstva, evidoval Lesný závod Čierny Balog (okres Brezno) v okolí Osrblia.
Ako tvrdí ministerstvo pôdohospodárstva, rýchlym spracovaním a odvozom poškodeného dreva sa vtedy podarilo zamedziť rozšíreniu hroziacej lykožrútovej kalamity. Viac ako 80 % sa podarilo spracovať v priebehu dvoch rokov. Práce zabezpečoval štátny podnik Lesy SR.
Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš
účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.