BRATISLAVA - Slovenské domácnosti majú viac ako 60 % finančného majetku uloženého v bankách. Mnohí tak podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej nevedomky prerábajú.
Rast cien tovarov a služieb je podľa nej podstatne vyšší ako úrokové sadzby nielen na bežných účtoch, ale aj na termínovaných vkladoch. Inak tomu nebude podľa analytičky ani v roku 2021. Inflácia rastie a už piaty rok po sebe prevýši úrokové miery na depozitoch.
Slováci patria z pohľadu investovania medzi konzervatívnejšie národy. Pandémia túto črtu Slovákov ešte viac zvýraznila, čo sa prejavilo uprednostňovaním sporenia pred investovaním.
"Mať finančnú rezervu v banke považujeme za povinnú výbavu každej jednej domácnosti a je to tak správne. Avšak držaním príliš vysokého podielu finančných prostriedkov na bežných účtoch či vkladoch ich kúpna sila klesá. Dôvodom je fakt, že inflácia je vyššia ako úrokové miery na účtoch a vkladoch," hovorí analytička.
V máji inflácia dosiahla 2,2 % a podľa prognózy Wood & Company by tohtoročná priemerná inflácia mohla dosiahnuť 1,8 %. Inflácia bude teda aj tento rok vyššia ako úroky na vkladoch, je to tak už piaty rok po sebe.
Priemerné ročné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od jedného do dvoch rokov boli počas tohto obdobia v rozpätí 0,88 až 1,06 %. V prípade bežných účtov je to ešte menej, a to 0,02 až 0,04 %.
Rast cien tovar a služieb sa v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 2,7 %.
"Za 10-tisíc eur, ktoré sme napríklad v roku 2019 uložili na termínovaný vklad pri úrokovej sadzbe 1,00 % p. a., sme si v roku 2020 mohli pri inflácii 1,9 % kúpiť tovary a služby za 9 908 eur," vysvetľuje Sadovská.
V boji s infláciou tak podľa nej pomôže investovanie. Pri investovaní je síce zhodnotenie peňazí vyššie, no na druhej strane nesie so sebou určitú mieru rizika.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies