Matěj Hádek nemal v živote kamarátky

„Otázka ale znie, či by som s nimi dokázal byť kamoš... Záleží na tom, čomu človek hovorí priateľstvo. To, že si s dievčatami, s ktorými som niekedy niečo riešil, občas zavolám alebo že sa občas vidíme a je to milé a úprimné, ešte neznamená, že sme kamaráti. Nestretávam sa s nimi nejako cielene,“ prezradil 39-ročný rodák z Prahy.

Na jednu kamarátku si však po chvíľke herec predsa len spomenul. „Ale aj to je dievča, ktoré kedysi so mnou chcelo niečo mať a ja som nechcel. Nie že by sa mi nepáčila, ale v tej dobe som bol zadaný a potom sme na to nejako zabudli, nejako sme to ustáli a dnes môžem povedať, že sme priatelia. Aj keď mám pocit, že ona ma stále berie inak, akurát prijala ten status kamarátky,“ dodal Hádek. „Podľa mňa, keď sa človek chce vykecať, prirodzene ho to ťahá k niekomu rovnakého pohlavia, veď čo by som mal niečo vykladať babe...,“ mykol plecami. „Ale mne je to už vlastne aj tak jedno, už mám karty rozdané,“ dodal Hádek, ktorý je po siedmich rokoch opäť šťastne zadaný.

Kontakt s fanúšičkami, ktoré sa mu v poslednom čase začali prihovárať na ulici, si však napriek tomu celkom užíva. „Posledné dva roky je to už také, že keď idem po chodníku, ľudia na mňa pozerajú a hovoria si ’Kto to je? Je to on?’ Ale nemám z toho zlý pocit, je to väčšinou príjemné. Nie som žiaden spevák ani Donutil, že by som nemohol ísť po ulici, v mojom prípade to nefunguje tak, že by sa o mňa ženy vonku trhali. Navyše žijem vo veľkej aglomerácii a toto sa deje skôr na dedine,“ podotkol Hádek. „Je to fajn. Prídem napríklad na pumpu a tam mi pani povie, že sa jej niečo páčilo alebo že ma má rada... Tak sa vždy poďakujem a to na tej žene vidíte, že je to taká mamča, že to nie je nič invazívne. Ale ja nie som v spoločnosti tak zapísaný, aby za mnou ženy šaleli. Moje fanúšičky sú skôr vo veku mojej matky a mojej babky,“ zasmial sa.